Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať 8. júna. Slováci si budú v eurovoľbách vyberať 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.
Kandidujúce strany nevenujú vyššiu pozornosť kampani pred júnovými eurovoľbami aj preto, lebo ide už o tretie voľby za krátky čas a voliči sú unavení. Myslí si to politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied.
Predpokladá, že kampaň sa zintenzívni. Volebné preferencie zatiaľ podľa neho nenaznačujú výraznejšie zmeny v porovnaní s parlamentnými voľbami.
"Kampaň pred eurovoľbami bola aj pred atentátom na premiéra mdlá," povedal pre TASR Marušiak. Pokusy o vyššiu mobilizáciu voličov ukázali svoje limity už v roku 2019.
Účasť bola vtedy podľa neho aj napriek vzrastu spred piatich rokov veľmi malá. Aj to považuje za dôvod, prečo strany nekampaňujú intenzívnejšie. Voliči sú podľa Marušiaka unavení, keďže majú za sebou septembrové parlamentné voľby a jarné voľby prezidenta SR.
Atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) môže podľa politológa posilniť preferencie Smeru-SD a prispieť k mobilizácii voličov. Neočakáva však výraznejšie zmeny v preferenciách. "Výnimkou je prepad SNS, namiesto ktorej by sa do Európskeho parlamentu zrejme dostala Republika," uviedol.
Májové prieskumy podľa neho naznačujú, že voliči identifikujú dvoch hlavných rivalov - Smer-SD a PS -, pričom preferencie Hlasu-SD sa podľa jedného z predvolebných modelov výrazne prepadávajú.
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa budú na Slovensku konať 8. júna. Slováci si budú v eurovoľbách vyberať 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. Kandiduje 23 politických strán a jedna koalícia.
Pozrite si diel seriálu Martiny Törökovej o krajinách, ktoré vstúpili do Únie spolu so Slovenskom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
