Keď na Ukrajine vypukla vojna a na jej rodné mesto Charkov začali padať bomby, 15-ročná Taisiia odišla s rodinou na Slovensko. Jej mama je psychologička a pomáha tu ukrajinským odídencom. Taisiia už doma na Ukrajine ukázala svoj športový talent. Úspešná karatistka hneď po príchode do bezpečia pocítila potrebu opäť trénovať a už po krátkom čase vybojovala pre Slovensko prvé zlato z Majstrovstiev Európy a ďalšie cenné trofeje.
Rodina žila v Charkove. Mali svoj byt, auto, normálny život. Pred dvoma rokmi sa však všetko zmenilo.
Keď vypukla vojna, v pivnici strávili niekoľko nocí. „Bolo to hrozné, nemohli sme ísť von, pretože mohlo čosi priletieť. Spali sme aj v metre, bolo tam veľa ľudí, tesno. Nemali sme ani sprchu a toaletu,“ spomína Taisiia.
Taisii chýbal nielen život ako predtým, ale aj karate. Začali pre ňu preto hľadať trénera. Ponuky prišli z Poľska, Rakúska, ale aj z Kanady. Nakoniec zakotvili v karate klube v Štúrove.
Dievčina mala k bojovým športom blízko už ako dieťa. „Vždy bola rýchla, myslela som si, že ako dievča bude chodiť na tance. Keď mala tri a pol roka, povedala, že nič iné nechce, len chodiť na karate,“ vybavuje si jej mama Galyana Lapshun.
Hoci sa Taisiia venuje karate už odmala, medzinárodné medaily začala zbierať až po nástupe do štúrovského klubu.
„Za dva roky, čo sem chodí, na osemnástich súťažiach získala desať zlatých, päť strieborných a tri bronzové medaily. Najcennejší je, samozrejme, titul majsterky Európy,“ hovorí tréner karate Norbert Rácz.
Taisiia si to vysvetľuje tým, že tu karate robí z čistej radosti. Na Ukrajine podľa jej slov na ňu príliš tlačili a musela trénovať aj vtedy, keď už vôbec nevládala.
Hovorí, že sa jej na Slovensku veľmi páči: „Je to tu pre mňa ako druhý domov.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
