Vojna na Ukrajine sa netýka len vojakov na fronte, ale zasahuje aj ich rodiny a najmä deti. Mnohé vyrastajú bez otcov, ktorí bojujú za svoju krajinu a mnohé sa pre vojnu stali sirotami a musia sa vysporiadať s traumami zo smrti blízkeho človeka. Osudy takýchto detí nie sú ľahostajné ani dobrovoľníkom, ktorí pre ne organizujú tábory na Slovensku.
Na Slovensko pricestovali deti, ktorým vojna zobrala otcov alebo sú v ruskom zajatí. Čakalo ich sedem dní oddychu a zážitkov.
Spoluorganizátorka detského tábora Tetiana Marko Remenyuk vyrovnanie sa so smrťou blízkeho už pozná. Jej prvý muž zahynul pri obrane letiska v meste Luhansk. Druhý manžel bol v zajatí a opäť bojuje.
Aj preto si uvedomuje, aké je náročné vyrovnať sa so stratou blízkeho a zorganizovala s ďalšími dobrovoľníkmi tábor pre ukrajinské deti, ktoré postretol rovnaký neprajný osud.
„Hneď som pochopila, že takých rodín ako je naša, je veľa. Strata jedného z rodičov, to je tragédia“ hovorí Tetiana a dodáva, že vojna berie deťom možnosť normálneho vývoja: „Sirény, výbuchy, bunkre, kam treba vojsť, odkiaľ vyjsť.“
Počas siedmich dní majú deti dostatok času na zábavné a oddychové aktivity, ktoré ich privedú na iné myšlienky.
„Dúfame, že sa za tie dni deti zregenerujú od toho všetkého, čo dva roky zažili na Ukrajine. Každý z nich zažil veľkú stratu,“ hovorí organizátorka detského tábora Jana Čavojská.
Vyrovnanie sa so stratou blízkeho spracováva každý inak. U niektorých detí sa to prejavuje agresivitou, iné sa zase do seba uzatvoria a sú emočne nestabilné.
„Keď sme jednému chlapcovi povedali, aby si so sebou na prechádzku zobral vodu, odvetil nám, že boli 30 dní v kryte a nemali čo jesť a piť. To sú veci, ktoré by deti nemali zažívať a my sme radi, že aspoň na tých sedem dní tu na Slovensku na to môžu zabudnúť a opäť sa stať deťmi,“ vysvetľuje Čavojská.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
