Premiér prizval opozičné KDH na rokovanie o kultúrno-etických témach. Súčasný interrupčný zákon síce považuje za dobrý kompromis, ale nemá problém rozprávať sa o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi. Odborníci varujú kresťanských demokratov, že ak na to pristúpia, pomôžu iba koalícii a nie sebe.
Robert Fico si najnovšie vzal na „mušku“ opozičné KDH. Nepáči sa mu, že sa v mnohých témach spája s Progresívnym Slovenskom a že podporilo Ivana Korčoka v prezidentských voľbách.
Hovorí, že kresťanskí demokrati týmto zrádzajú svojho konzervatívneho voliča a pozývajú ich na rokovanie o kultúrno-etických otázkach.
Na jednej strane podáva ruku na spoluprácu, no zároveň hovorí, že sa bližšie pozrie na to, ako sa dá KDH politicky „vykostiť“.
Už pri kreovaní koalície po parlamentných voľbách vyvolávalo KDH zmiešané signály. Pred voľbami Milan Majerský vylučoval spoluprácu so Smerom. Nakoniec však s Ficom rokoval a vyhlásil, že vládu s progresívcami si nevie predstaviť.
KDH išlo do opozície a netrvalo dlho a s PS sa predsa len spojilo. Aj s ďalšou liberálnou stranou SaS organizovali protesty proti novele trestného zákona.
Následne opozícia spolupracovala aj pri prezidentských voľbách. KDH oficiálne podporilo Ivana Korčoka a v prvom kole vyhral aj v niektorých okresoch na Orave, kde bežne vyhrávajú konzervatívni kandidáti.
PS, KDH aj SaS hovorili, že opozíciu sa podarilo spojiť aj napriek rozdielnym názorom na niektoré témy. Podľa politológa Radoslava Štefančíka je teraz Ficova stratégia túto jednotu rozbiť.
„Proti dobre koordinovanej opozícii sa s podporou 79 poslancov v parlamente skutočne ťažko bojuje, ale ak sa začnú opozičné strany medzi sebou hádať, kritizovať, ohovárať, možno až nenávidieť, bude to pre Fica jednoduchšia cesta na dosiahnutie jeho vlastných záujmov,“ dodáva Štefančík.
Pokračuje, že KDH vždy uprednostňovalo etické témy pred inými a Ficova ponuka bude lákavá. „Možno toto je skúškou, či sa dajú kúpiť za lacný groš,“ hovorí Štefančík.
Podpredseda KDH Viliam Karas hovorí, že sú síce opozičnou stranou, ale aj ich cieľom je presadzovať svoj program.
„Vynaložíme maximálne úsilie na úplnú ochranu života − od počatia po dôstojné dožitie. Vyspelosť spoločnosti sa meria podľa toho, ako sa vie postarať o tých najslabších. Nenarodené deti sú tými najmenšími, najnevinnejšími a najbezbrannejšími ľuďmi. Pre nás v KDH je ochrana života od počatia po prirodzenú smrť princípom zakotveným v našich srdciach i stanovách,“ zdôrazňuje Karas.
„Je logické, že ak ako opozičná strana chceme presadiť aspoň niektoré naše záväzky voči voličom, tak na to musíme nájsť v parlamente väčšinu. Ak príde seriózny návrh na rokovanie, tak na takéto rokovanie, samozrejme, pozvanie prijmeme. V opačnom prípade by sme zradili vlastných voličov,“ konštatuje Karas.
Politológ Jozef Lenč si myslí, že ak sa bude KDH spájať s Ficom na konzervatívnych témach, pomôže im to len krátkodobo.
„Pre KDH bude veľmi ťažké odolať pokušeniu a ‚zvádzaniu‘ zo strany koalície. V prvom rade preto, že Ficove a Tarabove návrhy útočia priamo na city a podstatu KDH a tiež preto, že KDH si nemôže dovoliť a nechce byť opäť na strane neúspešných,“ myslí si Lenč.
Dodáva, že ak KDH pristúpi na dohodu s koalíciou, pomôže im to len u časti voličov. Ak by však uprednostnili spoločenský záujem nad tým vlastným, pomohli by zlepšiť politickú kultúru.
„O to im zjavne nejde. Takže z dlhodobého hľadiska to poškodí ich renomé a pomôže Robertovi Ficovi ich ‚vykostiť‘,“ dodal Lenč.
KDH už vyvinulo aktivity, ktoré ich priblížili k vládnej koalícii. Napísali list Európskej komisii, aby nám nesiahala na eurofondy pre rušenie špeciálnej prokuratúry a aby rešpektovala suverenitu Slovenska.
Kresťanskí demokrati sa tiež pridali k názoru eliminovať počet medveďov na Slovensku a prišli s vlastným návrhom zákona a minister Tomáš Taraba priznal, že s KDH rokuje.
Lenč hovorí, že KDH si zrejme myslí, že im to pomôže zvýšiť preferencie a zabezpečiť úspech v eurovoľbách, ktoré budú 8. júna. Podľa Štefančíka je v poriadku, že KDH vyvíja aktivity, ktorými sa chce odlíšiť od iných opozičných strán.
„Musia byť odlíšiteľní, ale musia si dať pozor, aby spolupráca s vládnymi stranami nebola len vydláždená cesta do pekla. Lebo Robert Fico má v tejto profesii vynikajúce pracovné skúsenosti,“ konštatuje Štefančík.
Chceme mať autá na benzín či na elektrinu? Zateplené domy alebo dotovanú elektrinu? Čo urobíme s vlnami migrantov? Európa rozhoduje o mnohých témach. Raz za päť rokov môžeme o ľuďoch „tam hore“ rozhodnúť aj my „zdola“. V najbližších eurovoľbách si budeme vyberať 15 europoslancov zo Slovenska. Pozrite sa, koľko ľudí sa chystá k volebným urnám:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
