Rýchle a prudké oteplenie síce láka ísť do lesa, no súbežne s tým aj stúpa výskyt kliešťov. Parazitológ varuje, že sezóna týchto parazitov odštartovala výrazne skôr, pričom ich aktivita v najbližších dňoch ešte významne porastie.
Nedávno skončené veľkonočné sviatky sa niesli v znamení prudkého oteplenia, keď teploty podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na viacerých miestach prekročili hranicu 25 stupňov Celzia.
Takéto letné hodnoty presvedčili húfy ľudí, aby predĺžený voľný víkend využili na výlety a turistiky v lesoch či na horách.
Hoci jar prakticky ešte len nastúpila, práve takéto nadpriemerné teploty zapríčinili, že sezóna kliešťov tento rok odštartovala výrazne skôr, než je zvykom.
Platí to aj v prípade kliešťa obyčajného, ktorý je známy ako prenášač pôvodcov kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy. Ako potvrdil odborník, jeho sezóna naberá na intenzite.
„Prebúdza sa po zime, keď sa denná teplota vzduchu udrží nad sedem stupňov Celzia po dobu niekoľkých dní a v noci neklesne pod nulu, na čo reaguje príroda pučaním vŕb. Výskytom bahniatok teda prichádza na scénu tento kliešť. Spozorovali sme ho už v posledný februárový týždeň, napríklad aj na Liptove,“ rozhovoril sa pre TVNOVINY.sk parazitológ Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach Branislav Peťko.
Následne v druhej polovici februára začali s monitoringom kliešťov aj na východnom Slovensku a začiatkom marca ich už nachádzali aj na Žitnom ostrove. „Je to o celý mesiac skôr, ako to bolo v minulosti,“ dodal Peťko.
Jedným dychom dodáva, že parazita na prelome marca a apríla nachádzali dokonca už aj v horských oblastiach vo výške do tisíc metrov nad morom či tiež medzi roztápajúcimi sa snehovými jazykmi.
Ako spresnil, kliešťová sezóna bežne vrcholí v máji až júni, pričom jej letný osud závisí od Medardovej kvapky.
„Ak ôsmeho júna prídu Medardove dažde a udržia sa povestných 40 dní, výrazná kliešťová sezóna sa potiahne do júla. Kratšie na južnom Slovensku, dlhšie v horskej oblasti. Ak však máj a jún budú veľmi teplé a pomerne suché, aktivita kliešťov v letných mesiacoch viditeľne poklesne a v lete sa s nimi stretneme len ojedinele, asi ako vo februári a v marci,“ povedal.
Ďalšiu aktivitu kliešťov však môže ovplyvniť očakávané ďalšie oteplenie, ktoré podľa súčasných predpovedí meteorológov má pozvoľna začať v druhej polovici tohto týždňa a v jeho závere vyvrcholí teplotami až do 27 stupňov Celzia.
„Takéto teploty spôsobia výrazný nárast aktivity kliešťov, najviac v dubovo-hrabových lesoch na južnom Slovensku a v horských kotlinách do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov,“ vysvetľuje parazitológ, čo sa podľa neho prejaví vo zvýšenom počte číhajúcich kliešťov na prízemnej vegetácii.
„Menej ich bude na Kysuciach, Orave, Liptove a Spiši, kde na severných svahoch aj na vrchole kliešťovej sezóny len ojedinele vystúpia nad 800 metrov nad morom, ale na južných svahoch ich už koncom apríla nájdeme bežne do výšky 1200 metrov, ojedinele na hrebeňoch hôr aj vyššie,“ ozrejmil s dôvetkom, že najvyšší nález z leta evidujú na hrebeni Veľkej Fatry vo výške 1470 metrov.
Peťko tiež upozorňuje, že kliešte sa vyskytujú mozaikovito: „Viac ich je na lesných okrajoch, lesných čistinkách a doslova na tráve po okrajoch lesných ciest a chodníkov, v súvislom lese už zvyčajne oveľa menej.“
Neznamená to však, že v lese nás kliešť nemôže napadnúť. Parazitológ podčiarkuje, že môže k tomu dôjsť v troch vývinových štádiách.
„Najmenšiu žltú, len pol milimetra veľkú larvu si vôbec nevšimneme. Trocha väčšiu čiernu nymfu už zbadáme, ale často si ju nájdeme až na druhý či tretí deň, keď miesto jej pricicania na koži mierne zasvrbí alebo aj začervenie a mierne opuchne. Dospelú samičku, veľkú len štyri milimetre, s červeným bruškom už neprehliadneme, zbadáme ju aj na svetlom oblečení,“ vysvetľuje.
Najnebezpečnejšie sú podľa neho nymfy, ktoré sú najčastejším zdrojom vírusov a baktérií spomenutých chorôb u ľudí.
„Vírusom kliešťovej encefalitídy je nakazených tak jedna z desaťtisíc nýmf, baktériou spôsobujúcu lymskú boreliózu však až jedna z desiatich. Vírus sa nachádza v slinách kliešťov a prenesú ho na človeka už za niekoľko málo hodín po pricicaní, borélie sa nachádzajú v čreve kliešťa a kliešť ich vie na človeka preniesť až za 24 až 36 hodín. To je dosť dlhý čas na to, aby sme si telo po návrate z prírody prezreli a prisatého kliešťa našli a z tela odstránili,“ upozorňuje Peťko.
Na základe dát Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) má výskyt kliešťovej encefalitídy za posledné desaťročie rastúci trend. Počas ostatných piatich rokov hlásia prípady tohto ochorenia celoročne, pričom najviac sa ich vyskytovalo v mesiacoch máj, jún a júl.
O nebezpečenstve nýmf sme vás informovali aj v augustovej reportáži redaktora Televíznych novín Jozefa Demetera:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
