Kam siahajú korene Veľkej noci a prečo sa každý rok mení jej dátum? Pýtali sme sa odborníkov

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, nadväzuje na staré židovské tradície a zároveň je aj oslavou jari. Jej termín býva pohyblivý a už dlho sa dokonca hovorí o tom, že by sa mohol zjednotiť. Vybrali sme sa teda po stopách výpočtu tohto termínu a pozreli sme sa na veľkonočné sviatky z historického, astronomického, aj matematického pohľadu.

Počas Veľkej noci si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Tento sviatok však nadväzuje na Pesachu, židovské veľkonočné sviatky.

Prečítajte si tiež:

Tri rozmery

Dekan Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského Jozef Jančovič vysvetľuje, že Pesacha má tri rozmery – kozmický, historický a eschatologický.

Kozmický rozmer tohto sviatku súvisí s príchodom jari. Historický sa zase viaže na udalosť oslobodenia židovských otrokov na konci doby bronzovej, ktorých z otroctva vyviedol Mojžiš.

„Zaujímavý je eschatologický rozmer, že židia až doteraz čakajú na príchod Mesiáša. Pre nás kresťanov prišiel, je ním Ježiš Kristus,“ tvrdí Janovič.

Dekan dodáva, že pre židov bolo práve oslobodenie z otroctva symbolickým míľnikom, ktorý počas tohto sviatku oslavujú.

„Práve duchovná sloboda, oslobodenie sa spod vplyvu hriechu a smrti, to oslavujú kresťania. Pretože Kristus zvíťazil nad hriechom a smrťou tým, že vstal z mŕtvych,“ hovorí.

Prečítajte si tiež:

Výpočet dátumu Veľkej noci

Veľká noc má však ešte ďalší rozmer. Existuje algoritmus, ktorým sa vypočíta jej dátum. Všetko sa ráta podľa splnu Mesiaca.

Po výpočet sme sa vybrali na akademickú pôdu za vysokoškolským pedagógom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Leonadrom Kornošom.

„Algoritmus na výpočet termínu Veľkej noci vymyslel ešte začiatkom 19. storočia Carl Friedrich Gauß,“ vysvetľuje Kornoš.

Vysokoškolský pedagóg Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Juraj Tóth dodal, prečo sa posúva jej dátum: „Lunárny a slnečný kalendár nie sú zosynchronizované, v podstate k tej synchronizácii príde až približne po 19 rokoch, keď je znova mesiac v danom kalendári napríklad v nove alebo splne.“

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Reflex

Dôležité udalosti