Etnologička Katarína Nádaská v Teleráne priblížila tému veľkonočných zvykov a tradícií.
Veľká noc je považovaná za cirkevný sviatok. Zaujímavosťou však je, že určité zvyky a obrady siahajú do predkresťanského obdobia, takže vychádzajú z ľudových zvykov.
„Veľkonočný pondelok nepatrí bezprostredne k cirkevnému sviatku. Šibanie a polievanie pochádza z čias starých Slovanov, ale tí Veľkú noc nepoznali,“ prezradila Nádaská.
Samotná tradícia prischla k Veľkonočnému pondelku, nie je však jasné prečo.
Podľa etnologičky v prípade šibačky ide o zvyk, ktorý robili aj starí Rimania. Ten bol známy pod názvom luperkálie.
„Mladí rímski muži si vzali na seba vlčiu masku alebo masku psa a do ruky kožený bičík, s ktorým naháňali všetky slobodné dievčatá,“ ozrejmila.
Tento zvyk sa však týkal iba slobodných mladých ľudí.
„Mladý muž sa mal prútikom dotknúť tela mladej devy, aby ju prebudil zo zimného spánku a vyjadril tým svoju túžbu po nej," hovorí etnologička, ktorá doplnila, že šibanie bolo zvykom hlavne na západnom Slovensku.
Na východnom Slovensku sa polievalo z dôvodu živej vody. „Keď živou vodou pokropil dievčinu, tak tou ju prebral zo zimného spánku, oživil ju, aby bola krásna a zdravá,“ vysvetlila Nádaská.
Darom za tieto úkony boli ručne maľované vajíčka, ktoré museli byť uvarené natvrdo. Podarovať vyfúknuté vajíčko bolo považované za urážku.
„Technika maľovania bola vecou prestíže u slobodných dievčat,“ poznamenala.
Využívali sa šupky z cibule alebo orechov, voskovanie, oblepovanie slamou, trávou či nitkami.
Podľa etnologičky bola šibačka vhodný termín na to, aby mladé nezadané dievča oslovilo slobodného mládenca prostredníctvom takzvanej písanky. „Ona na to vajíčko mohla napísať niečo osobnejšie,“ dodala na záver Nádaská.
Prečo majú sviatky Veľkej noci jednotlivé názvy ako Zelený štvrtok, Veľký piatok či Biela sobota? Dozviete sa v nasledujúcom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
