Píšu si vlastné texty, sú autentickí a často reagujú na témy, ktoré aktuálne hýbu spoločnosťou. Básnikov, ktorí sa označujú za takzvaných slamerov, je na Slovensku čoraz viac. A ak si myslíte, že prednášanie poézie je nudné, mýlite sa. Pri slam poetry akciách sa často nielen zasmejete, ale si aj poplačete.
Slam poetry je súťažný žáner performatívnej poézie. Laicky povedané, ide o poetickú platformu prednášania vlastných textov.
„Zároveň je to platforma, v ktorej ide o slobodu prejavu,“ tvrdí zakladateľ slam poetry na Slovensku Tomáš Straka.
Podľa slamerky Zuzany Cascinovej je dôležitý autorský štýl umelca a jeho vnútorné prežívanie. „Ja som vystupovala s dvomi básňami a sú to silné zážitky z Ukrajiny, kam cestujem ako fyzioterapeutka, dobrovoľníčka. Jazdím na frontovú líniu ako žurnalista, kde píšem príbehy ľudí,“ hovorí Zuzana.
Andrej Klobušník je zas presný opak. Vážnym témam sa snaží vyhýbať. Patrí medzi slamerov, ktorí využívajú vo svojej tvorbe humor.
Umelec si v zásade môže na javisku povedať, čo chce a ako chce. „Je to veľká príležitosť na demokraciu,“ hovorí slamerka Zuzana.
Podľa Tomáša Straku slam poetry nie je len pre progresívcov, ako by si mnohí mohli myslieť. Slamuje s nimi aj kňaz.
Slamer má k dispozícii istý časový limit a musí prednášať vlastnú tvorbu. Avšak nesmie používať rekvizitu a rovnako nesmie mať na sebe kostým.
„Je to také divadlo jedného herca. Ty si to režíruješ,“ vysvetľuje Tomáš.
Ľudia slam poetry často porovnávajú so stand-up šou. Rozdiel však spočíva vo finále vystúpenia.
„Na záver každého slamu dáva publikum body,“ vraví Tomáš. V zásade ide len to, aby sa divák cítil súčasťou predstavenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
