Niečo nestíhame a inde hrozí, že nám peniaze z Plánu obnovy nevyplatia. Už vyše mesiaca nám Európska komisia (EK) blokuje takmer miliardu eur. Na ťahu je teraz vláda, ktorá pre získanie financií musí splniť podmienky Bruselu.
Celkovo Slovensko nestíha splniť až 12 cieľov v nasledujúcich výzvach z Plánu obnovy. Tieto sú najdôležitejšie.
Za ministerstvo zdravotníctva je to vybudovanie 28 komunitných centier, ktoré sú určené na liečbu duševného zdravia.
Potom je to dekarbonizácia. Je to dôležitý bod, ide o 300 miliónov určených pre US Steel Košice. Za tieto peniaze by vymenili ich pece. Toto sa však nestíha zrealizovať. Hlavným dôvodom je zmena majiteľov v najväčšom závode na východe Slovenska.
A školstvo má problém so škôlkami. Z Plánu obnovy máme vytvoriť viac ako deväťtisíc nových miest. Nakoniec ich však nebudeme potrebovať. Peniaze chce ministerstvo využiť inak.
Eurokomisia z Plánu obnovy schválila Slovensku tri žiadosti o platbu v celkovej sume viac ako dve miliardy eur. Problém však nastal pri štvrtej žiadosti - aj keď sme splnili všetky podmienky.
Podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD) vysvetľuje, že je v súčasnosti zavedený princíp „stop the clock“, a teda zastavené hodiny.
Kameňom úrazu sú z pohľadu Eurokomisie výdavkové limity.
Tie súčasná vláda nemá stanovené, pretože nové limity pred dvoma týždňami neprešli parlamentom. To znamená, že štát môže v tomto roku minúť, koľko chce. A práve to Brusel znepokojuje.
„Deklarujem verejne, že výdavkové limity Slovensko bude mať,“ vyhlásil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Podľa ministra financií chceme nabehnúť na európske limity. Tie ale začnú platiť až od budúceho roka. Pre uvoľnenie peňazí z Plánu obnovy však Eurokomisia požaduje nové výdavkové limity za tento rok.
„Musíme, samozrejme, vyriešiť aj rok 2024. My sa to budeme snažiť zosúladiť – polpercentná konsolidácia,“ uviedol Kamenický.
Kým Slovensko má stále zablokovanú štvrtú platbu, na povrch sa vynárajú ďalšie problémy s míľnikmi v Pláne obnovy.
Ako prvá krajina v Európskej únii budeme musieť už po druhý raz požiadať Európsku komisiu o úpravu niektorých cieľov v ďalších míľnikoch.
„Reálnosť napĺňania týchto projektov je z objektívnych príčin nereálna,“ vysvetlil Kmec.
To znamená, že peniaze určené na projekty, ktoré by sa nestihli zrealizovať v plánovanom čase, sa presunú na projekty, ktoré sa stihnúť dokážu.
S týmito návrhmi pôjde už onedlho podpredseda vlády pre Plán obnovy rokovať do Bruselu.
Viac sa dozviete v druhej časti reportáže:
Jeden takýto prípad nájdeme v školstve. Najskôr sme sa zaviazali na 12 300 nových miest v škôlkach, neskôr sme to znížili na deväťtisíc. Ani toľko ich však vraj nepotrebujeme.
Zatiaľ je dopyt podľa vicepremiéra pre plán obnovy a eurofondy Petra Kmeca (Hlas-SD) okolo sedemtisíc.
„Toto číslo vôbec nezohľadňuje potreby Slovenska. Samospráva nepotrebuje takéto kapacity. Aj z titulu demografie a výstavby v minulých obdobiach,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu.
Vláda sa to teraz snaží vyriešiť tak, že peniaze zo škôlok sa presunú na základné školy.
„Plán obnovy a odolnosti bol napísaný príliš ambiciózne a SR mala viac negociovať s Európskou komisiou, aby sme ten plán upravili,“ zhodnotil bývalý minister školstva Ján Horecký.
Červená na hodnotení svieti aj pri desegregácii, teda aby sa rómske deti neučili oddelene od ostatných. Ministerstvo školstva doteraz nepripravilo presné pravidlá.
Problémom je aj výstavba nových tried pri rómskych osadách. „Máme tu šesť rozhodnutí slovenských súdov o segregácii a máme žalobu na Súdnom dvore Európskej únie za segregáciu,“ podotkol minister Drucker.
Takéto triedy spôsobujú obavy, že k segregácii prispejú. Podľa splnomocnenca Kmeca sú však rómska komunita i splnomocnenec so starostami dohodnutí, že by bol takýto projekt účelný. Sľubujú si od neho viac detí v základných či materských školách.
O navrhovaných zmenách bude ešte vicepremiér rokovať v Bruseli.
Viac v tretej časti reportáže:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
