Jeden prípad za druhým. Od nového roka sa na Slovensku množia prípady zosuvov pôdy či zrútenia skál. Odborník hovorí, že nie vždy za to môže len počasie či terén. Taktiež varuje, že problémový úsek pod Strečnom nie je jediný, ktorý ešte môže napáchať veľké škody.
Slovensko nielen v posledných týždňoch obleteli správy o zosuvoch pôdy či skál na viacerých miestach Slovenska. Najskôr sme vás po novom roku informovali o zosunutí pôdy pri Prievidzi. O pár dní neskôr sa v Hričovskom Podhradí odtrhol obrovský skalnatý masív a padol na frekventovanú cestu. V januári sa tiež zrútila časť svahu na Devínskej ceste v Bratislave, v dôsledku čoho v hlavnom meste vyhlásili mimoriadnu situáciu.
Vo februári sa najskôr dala zem do pohybu v Handlovej. Následne sa na ceste medzi Martinom a Žilinou pod hradom Strečno odtrhol z brala kus skaly a padol rovno na cestu. Aby toho nebolo málo, tak v ten istý týždeň došlo k výraznému zosuvu pôdy nad diaľničným privádzačom D1 Lietavská Lúčka - Žilina a tiež sa zosunul svah aj pod Donovalmi.
Vzhľadom na tieto početné prípady vo veľmi krátkom slede sa mnohí pýtajú, prečo k tomu dochádza, a či a kde hrozia podobné scenáre aj v budúcnosti. V rozhovore pre TVNOVINY.sk odpovedá Pavel Liščák zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
V posledných dňoch došlo na viacerých miestach Slovenska k zosuvom a iným svahovým deformáciám. Aké to má príčiny?
Áno, je to tak. Táto situácia vznikla spolupôsobením viacerých faktorov, ale zdá sa, že rozhodujúcim spôsobom k nej prispeli dažďové extrémy v kombinácii s topením snehovej pokrývky.
Najmä v oblasti stredného Slovenska boli mesiace október, november a december 2023 mimoriadne bohaté na zrážky. Napríklad v oblasti Prievidze v posledných dvoch spomenutých mesiacoch mesačné úhrny prekročili 250 percent dlhodobo pozorovaných mesačných úhrnov. Nepriaznivý trend pokračoval aj v januári tohto roka.
Pritom bolo relatívne chladno, dokonca v decembri bola situácia, že dažďové zrážky padali na územia, kde bola snehová pokrývka. Tá sa tým pádom topila a voda prestupovala do horninových alebo zemných masívov. Dôsledkom toho sa postupne znižovala stabilita svahov a na niektorých miestach preto došlo až k zosúvaniu.
Je za týmito prípadmi len počasie?
Často k tomu procesu prispievajú aj antropogénne aktivity, či už nevhodné zemné úpravy svahu, veľké zárezy do svahov alebo priťaženie horných častí svahových deformácií. Územné plány totiž nie vždy zohľadňujú zosuvné územia náchylné na zosúvanie.
Šlo v prípade všetkých nedávnych prípadov o rovnakú situáciu?
Zosuvy sú súčasťou celkového komplexu svahových deformácií. Podľa rýchlosti procesu rozlišujeme plazenie, zosúvanie, tečenie a rútenie, pričom to posledné je najrýchlejšie a dochádza k nemu napríklad v prípade Strečna. V tom je to nebezpečný proces, keďže potenciálne môže dosiahnuť desiatky metrov za sekundu a niet pri ňom úniku, zatiaľ čo zosúvanie, ako bolo vo väčšine prípadov, je niekoľko centimetrov až metrov za deň a dá sa pred ním uniknúť.
Obavy o cestu pod Strečnom ešte vzrástli. Dá sa tam očakávať ďalšie rútenie kameňov?
V súčasnosti sa tam plánuje inžinierskogeologický prieskum horolezeckým spôsobom. Svahy sú tam veľmi strmé, myslím, že až okolo 65 percent. Opadávanie úlomkov a blokov stále hrozí, je to dané energiou reliéfu. Keď som tadiaľ príležitostne cestoval, všimol som si, že mnoho záchytných sietí, ktoré sú pozdĺž tejto cesty, už majú retenčný priestor úplne zaplnený úlomkami. Stačí, aby sa hore odvalil nejaký blok a nemá ho čo zachytiť a prepadne ponad siete. Je namieste, aby tieto siete boli udržiavané, aby sa znížilo riziko pádu úlomkov až na cestu.
Sú na Slovensku aj ďalšie rizikové miesta, kde hrozí rútenie skál?
Všade, kde je vysoká energia reliéfu. Napríklad vo frekventovanej oblasti medzi Terchovou a Vrátnou dolinou došlo už dvakrát k zrúteniu skalného brala a nedá sa vylúčiť, že sa to zopakuje. V roku 2020 sa na druhej strane odvalil veľký skalný blok, ktorý spadol na cestu.
Takisto hrozí rútenie trebárs aj v Zádielskej tiesňave. Prednedávnom to bolo opadávanie blokov a úlomkov v Kozelníku pri Banskej Štiavnici (2020 a 2023), pred štyrmi rokmi v Žarnovici či pri Drietome. Aj na Devínskej ceste v Bratislave dochádza k opakovaným prípadom zrútenia skalných blokov, ako tomu bolo pred pár dňami.
Keď sa vrátime k zosuvom pôdy, ktoré lokality sú najviac ohrozené?
Ako prvé je to tzv. flyšové pásmo so špecifickými podmienkami ako striedanie ílovca a pieskovca. Ide o územie od Podbranču na kopaniciach, cez sever až po východné Slovensko. Potom sú to okraje kotlín, napríklad Liptovskej, ale aj okraje horninových masívov, ktoré predstavujú pôvodné sopky ako Vtáčnik a jeho kontakt s Hornonitrianskou kotlinou. Masy vulkanických hornín, prevažne andezitov, ležia z väčšej časti na starších neogénnych a paleogénnych mäkkých sedimentoch a do nich sa zabárajú. Preto je tam toľko zosuvov.
Pozrite si pondelkovú (12. 2.) reportáž o situácii v Strečne:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
