Môžu protesty zastaviť Ficov kabinet? Podľa sociológa už splnili dôležitý cieľ

Protest v Bratislave.
Protest v Bratislave. Zdroj: Progresívne Slovensko

Rekordné počty protestujúcich v uliciach Bratislavy a ďalších miest. Opozícia má za sebou úspešnú šnúru podujatí proti Ficovým krokom. Odborníci hovoria, či bude mať význam v nich pokračovať, aj keď parlament schváli novelu trestného zákona.

Protesty proti novele trestného zákona pokračujú už niekoľko týždňov a naberajú na sile. V Bratislave sa zišlo najviac ľudí od zhromaždení po vražde Jána a Martiny v roku 2018.

Tisícky ľudí hlásili aj z ďalších miest naprieč Slovenskom. Koalíciu to zrejme nezastaví a novelu trestného zákona vrátane zrušenia úradu špeciálnej prokuratúry presadí. 

Pripustili to aj samotní lídri opozičných strán. Napriek tomu sú presvedčení, že protesty majú zmysel, keďže koalícia sa snaží novelu zmierniť, hoci len kozmeticky. 

Opozícia zatiaľ nevie, či budúci týždeň protesty znova zorganizuje. Očakáva sa, že parlamentom prejdú nasledujúce dni. Na rade bude prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zákon pravdepodobne bude vetovať.

Prečítajte si tiež:

Protesty pomáhajú najmä psychologicky

Expremiérka a sociologička Iveta Radičová hovorí, že koalícia má od občanov mandát na predkladanie zákonov a na robenie politiky, akú robí. To podľa nej však neznamená, že spoločnosť musí mlčať a prizerať sa na to, aké konkrétne zákony predkladá a aké budú mať dôsledky.

„Protest je súčasťou fungovania demokracie. To, že sa ozvala tá časť spoločnosti, ktorá nesúhlasí s tým, aby sa spravodlivosť definovala ako zvýšená tolerancia korupčných káuz a zneužívania pozície verejného činiteľa, je jeden z pilierov demokracie. Ak toto zrušíme, tak sme sa rozhodli pre prechod k autokracii,“ upozorňuje Radičová.

Hlavný cieľ zastaviť novelu trestného zákona protesty nesplnia, no podľa sociológa Michala Vašečku sú úspešné v štyroch iných bodoch.

„Po prvé: Plnia dôležitú psychoterapeutickú funkciu pre nie úplne zanedbateľný počet ľudí, a to nielen pre tých, čo tam chodia, ale pre tých, ktorí tam nie sú, ale držia protestujúcim palce. Po druhé: Zintenzívňuje sa spolupráca opozície, a to vzhľadom na jej roztrieštenosť v minulosti je dôležité,“ myslí si odborník.

Tretím bodom, v ktorom sú zhromaždenia úspešné, je podľa neho signál smerom von, najmä do Bruselu. V neposlednom rade plnia funkciu zahrievacej kampane pred prezidentskými voľbami. 

Prečítajte si tiež:

Fico sa viac bojí Bruselu ako ulice

Koalícia nakoniec aj pripustila drobné ústupky, no ulica nebola podľa odborníkov tým hlavným dôvodom.

Podľa Radičovej nimi chce Ficov kabinet skôr vplývať na vlastných voličov. „Podľa prieskumu ani voliči koaličných strán nesúhlasia s miernejšími trestami za korupciu,“ pripomína expremiérka. 

Vašečka zasa dodáva, že Fico sa skôr bojí Bruselu. „Koalícia určite vníma tlak, ale omnoho viac sa boja tlaku z Bruselu. Ten je zasa do istej miery ovplyvnený aj tým, že v uliciach je toľko ľudí, takže to spolu súvisí,“ konštatuje sociológ.

Pokračuje tým, že mnohým západným krajinám už dochádza trpezlivosť s praktikami, ku ktorým sa uchyľuje Fico, ale aj Viktor Orbán či v minulosti Jarosław Kaczyński.

„V momente ako sú ohrozené záujmy Európskej únie, napríklad tým, že nie je trestaná korupcia a v hre sú aj európske peniaze, tak to tolerované nebude a to je kľúčové,“ myslí si Vašečka.

Prečítajte si tiež:

Opozícia je v pasci

Otázne stále ostáva, či budú protesty pokračovať.

Podľa Radičovej téma nebude mŕtva ani po odhlasovaní novely. Pripomína, že zákon bude prezidentka Čaputová vetovať, prípadne sa obráti na ústavný súd.

V takom prípade ešte novela nebude v platnosti a dôvody na protest tak zotrvajú.

Vašečka pripúšťa, že opozícia sa dostala do pasce. „Bude to pre opozíciu nepríjemné, lebo organizátori budú musieť zmeniť názov a poslanie protestov. Nie je úplne isté, či si zvolili správnu tému už od začiatku,“ dodáva.

Prečítajte si tiež:

Protesty nemusia výrazne ovplyvniť prezidentské voľby

Či aktuálna nálada v uliciach ovplyvní aj blížiace sa prezidentské voľby, si expremiérka Radičová netrúfa odhadnúť. Hovorí, že väčšina ľudí sa v prvom kole rozhoduje v deň volieb alebo tesne pred nimi. Prvé kolo sa uskutoční 23. marca. 

„Účasť v prezidentských voľbách je dlhodobo nízka. Minule bola len viac než 41 percent. Ak by mali protesty nejako ovplyvniť voľby, tak skôr budú mobilizovať ľudí, ktorí nerešpektujú rozhodnutia parlamentu a tejto vlády, lebo sú v príkrom rozpore s hodnotami otvorenej spoločnosti a boja proti korupcii. Závisí však od toho, čo sa ďalšie dva mesiace udeje,“ konštatuje Radičová.

Vašečka si skôr myslí, že s rozhodnutými voličmi Korčoka a Pellegriniho protesty nezamávajú. Otázne bude, ako sa k voľbám postavia nerozhodnutí voliči, ktorých síce nie je veľa, ale v prípade tesného výsledku môžu zavážiť.

„Myslím si, že nakoniec budú iné dôležitejšie faktory, napríklad primitívna homofóbia, ktorá nejakej časti populácie prinesie dilemu, že čo majú vlastne v druhom kole robiť. To bude problém najmä pre nacionalisticky orientovaných voličov,“ konštatuje Vašečka. 

Pozrite sa, ako to vyzeralo na poslednom protivládnom proteste v Bratislave vo štvrtok 1. 2.:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti