Vlaňajšok bol na území Slovenska druhý najteplejší za posledných 92 rokov meraní. Priemerná ročná teplota vzduchu dosiahla 9,8 stupňa Celzia. Na štvrtkovej tlačovej konferencii venovanej klimatologickému zhodnoteniu roka 2023 to uviedol Peter Kajaba zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Teplejšie bolo na území Slovenska od roku 1931 len v roku 2014. Vtedy dosiahla priemerná ročná teplota vzduchu desať stupňov Celzia.
Maximálna teplota neprekonala historické rekordy. „V roku 2023 sme mali maximálnu teplotu 36,5 stupňa,“ doplnil Kajaba. Rekord drží rok 2007 s hodnotou 40,3 stupňa Celzia.
Klimatológovia zaznamenali vlani na území SR najteplejší september v histórii meraní s priemerom 19,7 stupňa Celzia. Napríklad v Hurbanove bolo počas tohto mesiaca 23 letných dní, päť tropických.
Vlaňajšok je potvrdený ako najteplejší rok v údajoch o globálnej teplote, ktoré siahajú až do roku 1850. „Vlani dosiahla globálna priemerná teplota 14,98 stupňa Celzia,“ priblížil Kajaba. Bolo to o 0,6 stupňa Celzia viac, ako je priemer v rokoch 1991 až 2020. Nezvyčajne vysoké zostali aj globálne priemerné teploty morského povrchu.
Snehová pokrývka podliehala v roku 2023 na Slovensku pomerne prudkým zmenám. Napriek tomu, že v niektorých obdobiach pribudlo v niektorých oblastiach veľa snehu, neudržal sa tam dlhšie. Príčinou boli podľa klimatológa Pavla Faška teplotné výkyvy, ktoré sprevádzali prejavy počasia vo všetkých štyroch ročných obdobiach.
Atmosférické zrážky boli vlani na rozdiel od roku 2022 výrazne nadnormálne. Rok 2023 bol z hľadiska priestorového úhrnu zrážok pre celé územie Slovenska podľa SHMÚ piaty zrážkovo najbohatší, minimálne od roku 1881, po rokoch 1926, 1937, 1965 a 2010.
Čím sú spôsobené náhle zmeny počasia a čo nás čaká v budúcnosti? Podľa odborníkov ide o štandard spôsobený klimatickou krízou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
