Výnimočný nápad, ktorý vznikol na Slovensku. Známy potravinový reťazec dáva svoje plastové obaly a fólie čistiť larvám múch. Tie z nich dokážu vylízať zvyšky potravín, vďaka čomu sa dajú recyklovať. V inom prípade by skončili na skládke či v spaľovni.
Plasty a fólie z lahôdkových pultov, ktoré obsahujú zvyšky potravín, nie sú vhodné na recykláciu. Bežne preto končia na skládkach alebo v spaľovni.
Na Slovensku vznikol projekt, ktorý tento problém efektívne rieši. Základom úspechu sú larvy muchy čiernej.
Vytriedené a vyseparované obalové materiály, ktoré sú znečistené organickými zvyškami potravín, vkladajú v laboratóriu do špeciálnych boxov, ktoré sú pripravené pre larvy.
Larvám stačí osem hodín a dokážu očistiť množstvo obalov. Večer im dajú plast znečistený napríklad krvou a ráno ho nájdu čistý. Larvy ich vyoblizujú do sucha a organický odpad zlikvidujú.
„Larvy v priebehu niekoľkých hodín dokážu z tejto fólie odstrániť organické zvyšky. Vyčistia ich do bodu, kedy sú recyklovateľné,“ vysvetľuje vyštudovaný poľnohospodár, zootechnik a molekulárny biológ Eduard Kolesár. Zároveň je aj zakladateľom spoločnosti ecol Trade, s.r.o., ktorá za týmto projektom stojí.
Neskôr sa larvy vrátia na svoje miesto, ktoré im vyvinuli, kde čakajú na ďalšiu dávku.
Ide o inovatívnu novinku. Tieto larvy sa bežne používajú pri výrobe hnojiva, krmiva pre zvieratá a sú schválené aj ako vhodná potravina pre ľudí. Bežne sa dokonca využívajú aj na likvidáciu biologického odpadu.
Avšak s nápadom spoľahnúť sa na ne aj pri čistení plastových obalov prišli až Slováci. Výnimočný projekt už čaká na Európsky patent.
Larvy muchy čiernej, ktorá pochádza z Indočíny, vo voľnej prírode žijú ako zdochlinožravce. Nevyhľadávajú čerstvé potraviny, lákajú ich tie hnijúce.
Nemajú zuby, no pomocou úst dokážu vysať a oblízať tie časti potravín, ktoré sa začínajú rozkladať a ktorými sú znečistené práve potravinové plastové obaly.
Slovenský podnikateľ doslova za pochodu objavoval, čo larvám škodí a čo im, naopak, prospieva.
„Pozorovaním sme zisťovali, kedy najviac jedia a kedy im jesť nechutí, ako sa po fólii pohybujú, aj prečo z nej utekajú,“ hovorí Eduard Kolesár.
„Keďže odberatelia recyklovaného odpadu potrebujú plast čistý a v čo najväčších kusoch, museli sme vymyslieť správny biotechnologický postup, vytvorenie čo najvhodnejších podmienok na prácu, aj špeciálne ukladanie fólií tak, aby boli pre larvy ľahko dostupné,“ dodáva.
Larvy na fóliách nemajú dostatok potravy na to, aby sa vyvinuli do štádia muchy, nakládli vajíčka a ďalej sa reprodukovali. Ich životný cyklus sa končí larvou.
Vo vonkajšom prostredí by v našich zemepisných šírkach neprežili. Potrebujú vhodné životné podmienky vrátane správnej vlhkosti aj teploty vzduchu.
Starostlivosť o ne je preto náročná aj v laboratórnych podmienkach.
Dožívajú sa niekoľkých desiatok dní. Neskôr putujú do kafilérie alebo na energetické zhodnotenie.
Pri tomto procese tak nič okrem spálených lariev nevzniká, čo je výhoda oproti spôsobu, ktorý sa používa zvyčajne.
Bežne sa takéto fólie čistia praním. Používa sa pri tom veľké množstvo vody a vyžaduje si to aj dezinfekčný materiál. Znečisťujú sa tak potrubia aj vodné toky.
„My nevyužívame žiadne kvantá vody ani žiadne iné chemické materiály. Iba sa im to dá a oni to vylížu. To je celé, je to tak vyčistené,“ hovorí Kolesár.
Až desať percent celkového vyprodukovaného odpadu v Kauflande tvorili práve znečistené plasty a fólie z obslužných pultov.
Dnes to už neplatí. Obchodný reťazec dokáže pozitívne zhodnotiť v priemere až 94 percent vlastného vyprodukovaného odpadu.
Podľa údajov štatistického úradu dokážu slovenské firmy separovať v priemere približne 60 percent odpadu.
Na tom, že obchodný reťazec sa stal lídrom na ceste k nulovému odpadu, majú veľkú zásluhu práve larvy muchy čiernej. Aj vďaka tomu získal Kaufland strieborný certifikát „Na ceste k nulovému odpadu“ od renomovanej certifikačnej inštitúcie TÜV SÜD.
„Tento projekt by bez obchodného reťazca nevznikol, pretože viac ako tri roky sme spoločne hľadali riešenia na rôzne problémy, s ktorými som sa pri vylepšovaní technológie pravidelne stretával. Kaufland sa pre mňa stal partnerom, ktorý prispel nielen k nápadu využiť larvy na čistenie plastov, ale aj k jeho realizácii,“ hovorí Kolesár.
Spomínaný obchodný reťazec je zatiaľ jedinou spoločnosťou, ktorá dáva vďaka larvám znečisteným obalom druhú šancu.
Podnikateľ Eduard Kolesár verí, že tento projekt zaujme aj iných.
„Už sa nám ozývajú aj iné spoločnosti, či už obchodné reťazce alebo spracovatelia hydiny. Sme otvorení akejkoľvek spolupráci, kým nám na to budú postačovať kapacity,“ hovorí.
Kolesár tvrdí, že každý kus plastového obalu, ktorý nekončí na skládke či v spaľovni, ale môže sa recyklovať alebo opätovne využiť, sa počíta.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
