Môže vás prekvapiť kdekoľvek. V kôlni, na povale či dokonca v starej papuči. Zvláštne hlinené hniezda si stavia hmyz podobný ose, no v skutočnosti to osa nie je. Zamestnáva čoraz viac vedcov.
Vladimír Solár z dedinky Prestavlky si všimol zvláštne malé hniezda asi pred troma rokmi. Dva centimetre vysoké a široké asi pol centimetra. „Jeden vedľa druhého, tak ako keď voľakedy bývali mliečniky, kde sa dávalo mlieko na smotanu, možno tak 10 až 15 ich tam bolo a boli z ílu zlepené a poukladané niektoré šikmo, niektoré vodorovne,“ opísal Solár.
Hneď aj začal pátrať, čo je to za hmyz, ktorý tam zvláštne hlinené hniezda postavil a takto sa u nich udomácnil: „Zistil som, že to je kutavka, veľmi zaujímavý chrobáčik.“
Invázna kutavka južná a americká sa k nám dostali vplyvom globálneho otepľovania len začiatkom tohto storočia. Obohatili tak náš pôvodný druh. Skúma ich aj entomológ Vladimír Smetana. „Kutavka loví pavúky, ale ona ich nezabije, iba paralyzuje jedom a tí sú potom umiestnení do tej komôrky. Tam ona nakladie vajíčko a vyliahnutá larva sa živí pavúkom, je to takzvaná živá konzerva,“ opísal entomológ z Tekovského múzea v Leviciach.
Pre mnohých neznáma čierna osa je zaujímavá skupina hmyzu a už dlho fascinuje entomológov. Pre človeka nebezpečná nie je. „Aj keby sa vám usadila niekde doma, ona si ide po svojom, človeka si absolútne nevšíma, ja nepoznám jediný prípad, že by kutavka pichla človeka,“ skonštatoval Smetana. Preto ak zbadáme netradičné hniezdo na starej povale či v okennom ráme, netreba ho hneď zhadzovať.
Vladimírovi Smetanovi a ďalším vedcom volajú a píšu desiatky ľudí z celého Slovenska. „Sú veľmi zvedaví, často nám aj do múzea donesú tie komôrky, že čo to je. Keďže ide o nové prírastky v našej faune, musíme ich sledovať, čo je vlastne ich úlohou v prírode,“ dodal entomológ.
Vplyvom neustáleho globálneho otepľovania môžeme vraj očakávať, že sa k nám okrem tejto parazitickej osičky postupne dostanú aj ďalšie druhy hmyzu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
