Na ulici púta pozornosť svojou batožinou. Závisí od nej celý jeho život. Kamil Macura svoje srdce nenosí v hrudi, ale v batohu, ktorý musí mať neustále pri sebe. Jedinou záchranou, na ktorú čaká, je transplantácia srdca. A kým sa nenájde vhodný darca, najdôležitejší orgán mu nahrádza 12-kilogramový prístroj.
Niekto nosí v ruksaku nákup, Kamil v ňom nosí svoje srdce. Na život s takzvaným berlínskym srdcom si podľa vlastných slov zvykal ťažko. Celý prístroj sa skladá z vozíka, dvoch motorov, dvoch bateriek a tiež hadíc, ktoré privádzajú vzduch do komôr. Umelé srdce váži dokopy 23 kilogramov, bez vozíka je to 12 kíl.
„Všade musí ísť so mnou. Či je to záchod, či prechádzka so psom alebo pohyb po samotnom byte,“ hovorí Kamil. Vedľa seba ho má aj počas spánku.
V detstve bol aktívnym športovcom, no keď mal 15 rokov, v škole mu zlyhalo srdce. Absolvoval veľké množstvo testov, aby sa našla príčina zlyhania. Do 35 rokov fungoval s kardiostimulátorom, kým srdce úplne neskolabovalo. Pracovalo iba na sedem percent.
Zalievali sa mu pľúca, nefungovali mu obličky a nedokázal prejsť ani desať metrov. Operácia tak bola nevyhnutná a jeho súčasťou sa stalo srdce v ruksaku. Život s ním býva komplikovaný. Náročná je najmä hygiena, keďže stroj sa nemôže zamočiť.
Kamil čaká na transplantáciu. Do roka by mu chceli nájsť vhodné srdce. Nie je to však jednoduché. „Musí sedieť krvná skupina a aj výška a hmotnosť pacienta. Pretože nie je možné, aby srdce, ktoré je od 50-kilového darcu, dokázalo utiahnuť 100-kilového príjemcu,“ vysvetľuje Michal Hulman, primár oddelenia kardiochirurgie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
S berlínskym srdcom žije Kamil už vyše roka. Vhodný darca sa, žiaľ, stále nenašiel. „Niekto zomrie a ja prežijem. Človek si to aj praje, ale zároveň nevie, či by tam išiel, keď mu zavolajú. Lekár mi totiž povie, že je to 50 na 50,“ zamýšľa sa. Dúfa však, že všetko raz dobre dopadne.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
