Izolácia Igora Matoviča. Koalícia, ale hlavne opozícia sa začínajú strániť od hnutia Slovensko (predtým OĽANO). KDH, ale hlavne PS a SaS to dávajú jasne najavo pri protivládnych protestoch, na ktoré chodia tisíce ľudí. Aj keď sa to Matovičovi nepáči, podľa odborníkov si za to môže sám.
Len dva mesiace po voľbách sa námestia po Slovensku plnia odporcami vládnej väčšiny. Nepáčia sa im avizované zmeny v trestnom zákone a rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Protesty zvolávajú opozičné strany PS, SaS a KDH, pričom neprizývajú parlamentných kolegov z hnutia Slovensko.
Hlavne SaS je proti účasti Igora Matoviča a spol. Richard Sulík argumentuje tým, že líder bývalého OĽANO môže svojou politikou za návrat Roberta Fica. Zdá sa, že PS ticho súhlasí a jediní, kto by túto opozičnú stranu strpeli, sú KDH-áci.
Na druhej strane, Igor Matovič pri protestoch ponúka svoj odsun do úzadia, ak je len jeho osoba problémom. No pri každej takejto „verejnej ponuke“ na SaS, ale aj PS, zaútočí, keďže vraj tieto dve strany dopomohli pádu vlády Eduarda Hegera.
A práve táto komunikácia Igora Matoviča je podľa odborníkov jeho najväčším problémom.
„Strana Igora Matoviča sa vytláča zo skupiny relevantných hráčov sama, a to správaním Igora Matoviča pred aj po voľbách. To, že s ním nechce mať nikto nič spoločné, sa ukázalo už počas povolebných rozhovorov,“ uviedol politológ Radoslav Štefančík.
„Ja si myslím, že on sa rozhodol už dávnejšie, že takýmto spôsobom bude komunikovať. Veľakrát mu to vychádza, vie na seba strhnúť pozornosť a to je účel, lebo to generuje voličov a pokračuje v tom aj v parlamente. Ostatní majú právo sa ho preto strániť,“ doplnil šéf agentúry AKO Václav Hřích.
Aj keď opozícia v parlamente ešte v dôležitých veciach postupuje jednotne, Igor Matovič sa postupne dostáva do izolácie.
„Igor Matovič je hlavným aktérom tejto izolácie. Tak ako svojím správaním posunul Roberta Fica do centra politického diania, sám seba z neho vykopol na úplný okraj,“ podotkol Štefančík.
V podobnej situácii sa už jedna strana v parlamente ocitla. V minulých volebných obdobiach to bola ĽSNS Mariana Kotlebu. Odborníci by však v takomto prípade paralely nehľadali.
„S Marianom Kotlebom by som ho zatiaľ neporovnával, v každom prípade však platí, že ide o stranu s najmenším, resp. nulovým koaličným potenciálom zo všetkých parlamentných strán,“ ozrejmil Štefančík.
Aj prieskumy verejnej mienky hnutiu Slovensko naznačujú, že stáť mimo hry mu veľmi nepomáha. Momentálne sa drží pod siedmimi percentami, pričom vo voľbách matovičovci siahali takmer na deväť percent.
„OĽANO zmenilo značku nečakane, takže ich preferencie sú tým ovplyvnené. Vidíme to na prieskumoch, že keď ľuďom čítame zoznam strán, Slovensko prejdú, ale potom hovoria, že chcú voliť OĽANO,“ pripomenul Hřích.
Zároveň dodal, že bude trvať ešte dva až tri mesiace, kým si voliči na nový názov úplne zvyknú. Potom už podľa neho budú mať ohľadom hnutia oveľa relevantnejšie dáta, z ktorých sa bude dať vyhodnotiť aj prípadný pohyb preferencií.
Pozrite si, čo sa v posledných dňoch deje v parlamente. Nakrúcala Martina Töröková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
