Odlišný dátum i tradície. Pravoslávni veriaci v sobotu oslávia Vianoce. Aj oni majú svoje tradičné jedlá. Kapra by ste však na ich štedrovečernom stole nenašli.
Alina s mužom a dvomi deťmi žijú na Slovensku štyri roky. Na Štedrý deň už má takmer všetko pripravené. „U nás sa nesmú dávať ryba, mäso, mliečne výrobky a vajcia. Najdôležitejšie, čo máme, je kuťa. Ona sa varí na pšenici, dávajú sa tam mak a orechy, dávame tiež hrozienka a k tomu zamiešame med,“ hovorí.
Z toho vznikne niečo ako kaša. Súčasťou pôstnej večere sú napríklad aj koláče. „Na zajtra mám pripravené ešte sušené hríby, z toho uvarím polievku,“ dodáva Alina.
Okrem týchto vecí na štedrovečernom stole nesmie chýbať ani slama, ktorá symbolizuje jasle, v ktorých sa Ježiš Kristus narodil. Na slame je ručne vyšívaný obrus a potom ešte chlieb, ktorý si nakrájajú 13. januára, teda na ich Nový rok.
Niektoré tradície si priniesli z Ukrajiny, no udomácnili sa u nich aj tie slovenské. „U nás sa darčeky nedávali, ale teraz to máme aj my,“ hovorí Alina.
Po štedrej večeri chodia do kostola. V jedinom pravoslávnom chráme na Záhorí už svietia svetlá na vianočnom stromčeku. V posledných rokoch je účasť na bohoslužbách hojnejšia. „Tretina veriacich sú utečenci,“ konštatoval pravoslávny kňaz Jakub Jacečko.
Spýtali sme aj na to, čo hovoria na Zelenského nový zákon, podľa ktorého sa už na Ukrajine oficiálne slávia Vianoce 25. decembra. „Povedal by som, že je to skôr politické rozhodnutie ako rozhodnutie cirkvi,“ myslí si kňaz.
V sobotu o siedmej večer majú takzvané veľké povečerie a na druhý deň slávia Prvý sviatok vianočný.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
