Rakúšania majú kajzerku, Poliaci bulku a my spolu s Čechmi si už roky pochutnávame na klasických bielych rožkoch, aké vraj nikde inde na svete nepečú. Pekári hovoria o národnom fenoméne. A kým niektorí šomrú, že kedysi boli rožky iné, kvalitnejšie a lepšie, odborníci nás zasvätili do výrobného procesu a vysvetlili, či je to naozaj fakt alebo iba zdanie.
Zrejme nie je Slovák, ktorý by ich aspoň raz neochutnal. Natierame si ich maslom či syrom, jeme ich s rybacím šalátom, ale čerstvé sú výborné aj čisté. Reč je o klasických bielych rožkoch.
„Ich história siaha do stredoveku, keď sa v germánskych krajinách objavil tvar cesta podobný dnešnému rožku,“ približuje Marek Ondrejka, ktorý je manažérom pekárskej výroby.
Ich boom nastal v 60. rokoch minulého storočia, keď ich začala piecť každá okresná pekáreň. Čiastočný pokles nastal v 90. rokoch, keď sa k nám zo západu začali dovážať nové produkty. „No tá nostalgia alebo chuť detstva sa vracajú a rožok patrí k základnému sortimentu každej dobrej pekárne,“ pokračuje Ondrejka.
Výrobný proces je doslova alchýmia. Všetko sa začína vážením surovín – múky, vody, droždia, soli, cukru či oleja. Využíva sa aj tzv. zlepšujúci prípravok. „Je to čaro každej tej pekárne,“ hovorí manažérka pekárne Zdenka Klimeková.
Po jedenástich minútach nasleduje kontrola cesta. Kým je rožok hotový, cesto prejde približne desiatimi stanovišťami. Celý proces trvá hodinu a pol, no kedysi to bolo aj o desať hodín viac. No chuť ostala. Niektorí však tvrdia, že kedysi boli rožky lepšie.
„Čerstvosť rožka definuje potravinový kódex. Ten hovorí, že za čerstvý rožok sa dá považovať taký, ktorý je od momentu vypečenia doručený do predajne do 12 hodín a ďalších 12 hodín je určených na jeho predaj a spotrebovanie,“ vysvetľuje Marek Ondrejka. Už roky teda platí, že klasické biele rožky „idú ako teplé rožky“.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
