Blíži sa príchod Nového roka a s ním aj každoročné bujaré oslavy. Práve tie sa vždy spájajú s výbuchmi petárd a odpaľovaním ohňostrojov. To, čo poteší každé detské oko, však poriadne stresuje našich domácich miláčikov. Ako im pomôcť?
Je to tak každý rok. Aj keď sa neustále hovorí, že je to nesprávne, aj tak sa jednoducho zakaždým nájdu mnohí, ktorí si odpaľovanie petárd a ohňostrojov nedokážu odpustiť.
Zábavná pyrotechnika je totižto mimoriadne stresujúci faktor pre zvieratá. A to nie len pre tie vonku, ale aj pre našich domácich miláčikov.
Veterinár Július Kocúr nám dal zopár praktických rád, ktoré môžu aspoň trošku pomôcť.
Najbežnejšími zvieratkami, ktoré sprevádzajú ľudí sú, pochopiteľne, mačky a psy. Aj keď by sa mohlo zdať, že si rokmi na silvestrovské oslavy zvykajú a že sa im prispôsobujú, funguje to presne naopak.
„Na to sa zvyknúť ani nedá a ich reakcie sa stupňujú. Zvieratá získavajú každým rokom skúsenosť a je to pre ne čím ďalej, tým viac frustrujúce,“ hovorí veterinár na úvod s tým, že odbúrať reakciu na streľbu či výbuchy je extrémne náročné.
Ľudia na to navyše obvykle nemajú čas a ani vedomosti, ktoré by dokázali využiť. Medzi psami a mačkami je navyše poriadny rozdiel v reakciách na stresové podnety.
„Mačky nemávajú až taký stres, resp. v strese sa správajú defenzívne. Majú tendenciu sa niekde schovať, môžu sa triasť, byť šokované, ale nedávajú to najavo,“ vysvetľuje Kocúr.
Podľa jeho slov to majú psy presne naopak - správajú sa ofenzívne a ich reakcie bývajú spojené s vokalizáciou alebo nejakými aktivitami.
„Zavíjajú, škriabu, pobehujú. Ono je to diskomfortné pre toho majiteľa a preto sa obracia na nás,“ dodáva zverolekár.
Najhoršie sú na tom podľa neho psy, ktoré sú viac cholerické, pretože reagujú výraznejšie. U flegmatických to väčšinou končí ležaním v kúte a dychčaním.
Alternatívou na ukľudnenie je aj medikácia, no tá sa všeobecne spája najmä so psami. Ľudia sa obracajú na veterinárov, ktorí im predpisujú sedatíva a tie zase spôsobia útlm zvieraťa.
„Väčšinou ide o špeciálne veterinárne sedatíva, ktoré sú v rôznych formách. Teraz je veľmi obľúbená pasta, ktorá sa natiera na ďasná. To sa však bavíme prioritne o psoch,“ vysvetľuje Kocúr.
Podľa jeho slov je cena lieku a najmä teda sedatív, vždy závislá na hmotnosti. Spravidla sa zmestíme do desiatich eur, ak teda nejde o šesťdesiatkilového psa. Takéto lieky si však bez predošlej konzultácie s veterinárom nikdy nezháňajte sami.
„To by bolo veľmi zlé rozhodnutie, lebo to má svoje dávkovanie a sedatíva sú na toto veľmi háklivé. Mohli by ste si spôsobiť viac škody, ako úžitku,“ dodáva veterinár.
U psov je dôležité si uvedomiť, že ide o svorkové zviera, teda kopíruje správanie svojej svorky. Tú pre neho predstavujete vy, ako jeho pán a majiteľ a samozrejme, aj vaša rodina.
„Určite nerobiť formy nejakého upokojovania. Tým mu dávate najavo, že sa niečo deje. Vytiahnete u neho ten stimul z pozadia a to sa pre neho stáva kľúčové. Svorka má reagovať tak, akoby sa nič nedialo,“ vysvetľuje veterinár Kocúr.
Podľa neho ide o akýsi zažitý spôsob správania. Ak teda príde k výbuchu a obrátite sa na svojho miláčika s upokojovaním, pestujete mu zároveň aj návyk reakcie na hluk.
Zvieratkám sa však, mimo medikácie, dá pomôcť aj pomerne jednoduchým spôsobom a to tak, že ho dostanete do zóny, kde je hluk najmenší.
Optimálne sú miestnosti, ktoré sú zo všetkých strán oddelené.
„Väčšinou to bývajú kúpeľne, prípadne vstupné átriá. Tam je to od zvuku izolované spravidla ešte ďalšou izbou,“ radí odborník.
Pri tejto téme nás zaujímalo aj to, či sa môže vystrašený pes pod stresom zľaknúť natoľko, že by sa doslova splašil a niekomu ublížil.
Dobrou správou je, že nie.
„Ak by pes niekoho zo stresu napadol, ide o skratové konanie. Muselo by to mať však iný stimul. Do priameho súvisu nemôžeme dať to, že niečo vybuchne a tá rana spôsobí útok zvieraťa,“ vysvetľuje Kocúr.
Ľudia však nechovajú iba mačky a psy. Ich pomerne častým spoločníkom bývajú aj rôzne hlodavce či iné tvory. Problém je, že rovnako, ako mačky, ani oni nedokážu prejaviť stres.
„Oni sú z hluku v strese, len to nevidíme. Okrem toho pre nich je to iné aj v tom, že inak komunikujú s človekom,“ hovorí veterinár.
Do úvahy podľa neho musíme vždy brať aj to, že zvieratá často počujú mnohonásobne lepšie, ako my.
„To, čo je pre nás znesiteľný výbuch, to je pre nich strašná rana,“ dodáva.
Inak to nemajú ani rôzne vtáky či papagáje, ktoré sú medzi ľuďmi taktiež veľmi populárne. Veterinár hovorí, že nemá skúsenosť, že by s nimi boli nejaké konkrétne problémy. To však neznamená, že sú pri hluku v kľude.
„Samozrejme, že im to prekáža. Tie väčšie aglomerácie sú po Silvestri od vtákov úplne vyprázdnené. Im prekáža už len nejaká streľba vo vinohrade,“ konštatuje Kocúr s tým, že ich reakcie bývajú skôr spontánneho charakteru.
Škriekajú, či uletia, ale nezvyknú mať dlhšie či obsedantné reakcie.
Opýtali sme sa bratislavskej mestskej polície, ako to vlastne je so zábavnou pyrotechnikou. Môže sa počas Silvestra používať, alebo je to zakázané?
„V Bratislave, v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2016 o používaní pyrotechnických výrobkov, už ôsmym rokom platí celoročný zákaz používania pyrotechnických výrobkov kategórie F2 a F3, a to vrátane Silvestra a Nového roka,“ hovorí Barbora Krajčovičová, hovorkyňa mestskej polície v Bratislave.
Dovolená je v hlavnom meste len detská pyrotechnika skupiny F1 (prevažne prskavky a iné) a scénická pyrotechnika (používa sa na javiskách).
Za nerešpektovanie tohto nariadenia vám hrozí pokuta vo výške od 33 do 500 eur.
Pozrite si archívnu reportáž o Silvestri bez ohňostrojov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
