Slovensko eviduje rastúci záujem o zbrojný preukaz. Na jeho získanie je potrebné podstúpiť aj psychotesty, ktoré by mali odhaliť problémového žiadateľa. Bývalý policajt však upozorňuje, že sú prípady, keď sa zbraň dostala do nesprávnych rúk a malo to tragické následky.
Na Slovensku stúpa počet držiteľov zbraní. Polícia vysvetľuje trend zhoršenou bezpečnostnou situáciou vo svete aj tým, že ľudia majú čoraz hodnotnejšie majetky, ktoré chcú chrániť.
Bezpečnostný analytik hovorí, že treba zvážiť, koľkým žiadostiam o vydanie zbrojného preukazu štát vyhovie. Niektoré kontroly podľa neho nie sú dostatočné.
Zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá oprávňuje fyzickú osobu držať, alebo nosiť zbraň a strelivo. V poslednom období počet držiteľov zbrojných preukazov stúpa. V roku 2018 ich bolo 142 663, v roku 2022 stúpol počet na 151 007 držiteľov.
Tento trend podľa policajného prezídia zapríčiňuje niekoľko faktorov. Tým hlavným je vojna na Ukrajine.
Vlani nastal nárast aj preto, lebo sa uvoľnili covidové opatrenia a oddelenia vydávania dokladov začali pracovať v bežnom režime a mohli tak vybaviť viac žiadateľov.
Riaditeľ občianskeho združenia Ochráň ma a bývalý vyšetrovateľ Roman Abrahám ešte pridáva aj izraelsko-palestínsky konflikt a narastajúcu migráciu. Slovensko je tranzitnou krajinou pre utečencov a aj z toho dôvodu majú podľa neho ľudia potrebu zaobstarať si zbraň.
Polícia tvrdí, že vydávanie zbraní je bezpečné, pretože legislatíva vychádza z európskej smernice. Každý žiadateľ podstupuje aj psychologické vyšetrenie, ktoré by malo zabezpečiť, že sa zbraň nedostane do rúk niekoho, kto by ju zneužil.
Abrahám je skeptickejší. „Podcenenie psychického stavu žiadateľa pokladám za najväčší problém,“ upozorňuje odborník.
„Tým, že Slovenská republika napĺňa požiadavky EÚ, je možné skonštatovať, že cieľom dnešného fungovania systému legálnej držby je zachovanie bezpečnosti na celom území Slovenskej republiky,“ reaguje hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.
Aj na Slovensku sme už boli svedkami tragických prípadov, kedy útočníci strieľali z pištole a zabili nevinných ľudí.
Žiadateľ musí absolvovať písomné testy aj pohovor so psychológom. Ten skúma napríklad schopnosť zvládať stres či riešiť konflikty. Psychotesty majú odhaliť psychické problémy, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu použitiu zbrane.
Abrahám pripomína, že legislatíva týkajúca sa držby zbraní sa stále dá zlepšovať.
„Zmena nálad v spoločnosti a jednotlivcov sa môže neraz skončiť tragicky. Ako príklad spomeňme nedávnu streľbu v bratislavskej Dúbravke, kde syn zobral otcovi zbraň a postrelil troch ľudí, a podobne streľba na Zámockej ulici v Bratislave. Nesprávne zaistená zbraň sa dostala do rúk syna, ktorý ju použil s tragickými následkami,“ pripomína odborník.
„Legislatíva musí reagovať na zmeny tak, aby chránila tých, ktorí sú najcennejší - ľudí,“ dodáva analytik.
Poukazuje na to, že platnosť zbrojného preukazu je desať rokov a to je dosť dlhá doba na to, aby sa v živote držiteľa niečo zmenilo, čo by mohlo ovplyvniť aj jeho duševné zdravie.
„Podľa môjho názoru by lehota mohla byť ponechaná, ale mala by byť upravená o opakované preverenie osoby v mieste jeho pobytu a konania. Taktiež by mohlo byť napríklad po piatich rokoch od udelenia zbrojného preukazu potrebný overovací psychologický posudok,“ myslí si Abrahám.
Polícia apeluje na držiteľov zbraní a streliva, aby boli zodpovední.
„Každý držiteľ zbrojného preukazu by nemal zabúdať na to, že aj po úspešnom absolvovaní skúšky z odbornej spôsobilosti by mal vo vlastnom záujme aktívne pristupovať k udržiavaniu potrebnej miery svojich znalostí aktuálne platných právnych predpisov, tak aby seba a ani iných nevystavil rizikám s možným trestnoprávnym dosahom,“ uvádza Bárdyová.
Dodáva tiež, že majitelia zbraní by sa mali zdokonaľovať v zručnostiach. Ak majiteľ vie, že pištoľ nevie bezpečne použiť a neplánuje sa zúčastniť na tréningu, je v jeho záujme, aby ju odovzdal do úschovy na polícii, ktorá mu preukaz vydala.
„Následne by mal hľadať spôsoby, ako sa s vlastníctvom strelnej zbrane vyrovnať,“ konštatuje Bárdyová.
O bezpečnosti v súvislosti s držbou zbraní sa diskutuje najmä v Amerike, kde dlhodobo stúpa počet masových strelieb, pri ktorých zomiera veľa ľudí. Často útočníci strieľajú v školách, kde sú obeťami deti a mladí.
V otázke sprísnenia legálneho vlastníctva zbraní je americká spoločnosť rozdelená. Za sprísnenie zákonov je 58 percent opýtaných ľudí podľa prieskumu agentúry Pow Research Centre.
Takmer na presnú polovicu sú rozdelení aj v otázke, či vlastnenie zbrane zvyšuje bezpečnosť ľudí. Jedna polovica je presvedčená, že mať doma zbraň zvyšuje ich bezpečnosť, rovnaká polovica zasa považuje zbraň za možné riziko pre spoločnosť a bezpečnosť to preto ešte znižuje.
Rozdiely však badať v tom, ako sa cítia majitelia zbraní a tí, ktorí s nimi žijú. Až 71 percent majiteľov zbraní uviedlo, že sú radi, že majú doma zbraň. Rovnaký pocit má však len tretina ľudí, ktorí zbraň nevlastnia, ale žijú v jednej domácnosti, kde zbraň je.
Streľba na ulici, v školách, na úradoch. Ešte donedávna sme sa s týmto fenoménom stretávali najmä pri správach zo zahraničia. Čoraz častejšie sa podobné udalosti objavujú už aj u nás. S odborníkmi sme sa pozreli na to, prečo narastá počet násilných prípadov, pri ktorých hlavnú úlohu hrá strelná zbraň. Pozrite si reportáž magazínu Reflex (30. 10.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
