Osud sa s Martinou nemaznal. Celý život žije s nálepkou „domováčky“ a Rómky. Vďaka svojej cieľavedomosti, nadhľadu a najmä vášni k tancu sa jej podarilo vymaniť zo sveta predsudkov a z prostredia detského domova sa dostala do žiare reflektorov.
Martina sa ako polročná dostala do dojčenského ústavu, odkiaľ ju neskôr presunuli do detského domova. V ňom bola do svojich desiatich rokov a nebyť náhody, ostala by tam zrejme celé svoje detstvo.
Keďže sa už odmala venovala tancu, jej strýko si ju raz všimol tancovať v televízii. „Bol to osud, tam sa začal písať tento príbeh,“ spomína tanečníčka.
Pozitívny vzor rodinného života bol pre ňu šťastím. K nemu sa však dostala cez tanec, ktorý ju sprevádza celý život.
Dnes je lektorkou tanečnej skupiny, v ktorej sú deti z fungujúcich rodín, ale aj deti z detského domova či Rómovia.
Martina tancom spája ľudí a v skupine vznikli skutočné priateľstvá. „Rada robím deťom radosť,“ hovorí.
S predsudkami sa však stretáva dodnes. Hovorí, že najhoršou kombináciou je to, keď ste Róm z detského domova. Aj keď má občas pocit, že je na dne, jej bojovnosť jej nedovolí zastaviť sa.
„Som človek, ktorý sa snaží niečo dokázať a som hrdá na to, kým som,“ dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
