ECHA v 500-stranovom dokumente navrhuje obmedziť používanie viac ako 4000 chemikálií.
Európska únia sa chce dostať pod kožu tetovacieho priemyslu. S týmto titulkom upozornil v pondelok európsky internetový server Politico na fenomén, ktorý v Európe nepodlieha žiadnym reguláciám, no zároveň vzbudzuje obavy o zdravie spotrebiteľov.
Podľa periodika si až 12 percent Európanov nechalo svoje telo ozdobiť atramentom, neexistuje však žiadna smernica, ktorá by regulovala to, čo sa ľuďom dostane do pokožky po návšteve u tetovača.
Pozrite si reportáž Gabiky Kajtárovej názor druhej strany - tetérov
Politico pripomenul, že Európska komisia (EK) je znepokojená možnými zdravotnými dôsledkami tetovania, pretože neexistujú žiadne normy platné pre celú EÚ, pokiaľ ide o látky, ktoré môže umelec-tetovač vstreknúť pod kožu. V kozmetickom a v textilnom priemysle musia farbivá spĺňať prísne bezpečnostné predpisy, aby mohli byť použité, takéto oficiálne bariéry však neexistujú pre tetovacie salóny.
Komisia preto v roku 2017 poverila Európsku chemickú agentúru (ECHA) so sídlom v Helsinkách, aby preskúmala túto oblasť z pohľadu bezpečnosti spotrebiteľov. ECHA dostala za úlohu preskúmať látky v používaných farbách a určiť, či je tetovanie bezpečné. Agentúra koncom roka 2017 predstavila výsledky štúdie, ktoré môžu vyústiť do najväčšieho chemického obmedzenia. ECHA v 500-stranovom dokumente navrhuje obmedziť používanie viac ako 4000 chemikálií. Vedecké výbory ECHA by mali ešte tento rok predstaviť eurokomisii svoj návrh a exekutíva EÚ bude mať následne tri mesiace na to, aby rozhodla, či prijme alebo neprijme novú celoeurópsku reguláciu.
Podľa článku v Politico však regulácia v tomto odvetví nebude vôbec ľahká. Tento typ "priemyslu" je roztrieštený, s mnohými malými prevádzkovateľmi. A výrobcovia farbív vo všeobecnosti vyrábajú svoj tovar na iné účely, nie ako tetovacie farby, a ani ich priamo neodporúčajú používať na podkožné tetovanie.
Okrem toho zatiaľ nie je známy hodnoverný výskum, ktorý by naznačil spojitosť medzi tetovaním a zhoršením zdravotného stavu potetovaných osôb. Hoci sa ukázalo, že niektoré látky nachádzajúce sa v tetovacích farbách sú karcinogénne, neexistujú štúdie, ktoré by priamo potvrdili súvislosť medzi tetovaním a rakovinou.
Politico pripomenul, že v súčasnosti má tetovanie okolo 12 percent Európanov, kým v roku 2003 to bolo iba asi päť percent obyvateľov Európy. To však znamená, že ide o malý trh, ktorý nebude možné postihovať cez používané farbivá. Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré patrí pod Európsku komisiu, vo svojej správe z roku 2016 upozornilo, že tetovači pri práci neraz používajú látky, ktoré boli pôvodne vytvorené pre produkty z textilu, plastov alebo dokonca pre autá.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
