Klimatická kríza. Pre mnohých ničnehovoriaci výraz alebo ďalší strašiak vybranej skupiny ľudí. V skutočnosti však predstavuje reálny problém pre náš každodenný život. Odrazí sa nielen na topení ľadovcov na Antarktíde, ale tiež na poľnohospodárstve, chove zvierat i zdraví každého z nás. Podľa klimatológa nie je hudbou vzdialenej budúcnosti, pretože už nastala.
Túto jeseň zažívame prekvapivo teplé dni. Ešte na konci októbra teploty stúpali až do výšky 22 stupňov, november sa tiež vymyká normálu s predpoveďou na najbližšie dni až do 14 stupňov Celzia.
Niektorých vyššie teploty tešia, iní sa skôr čudujú, že takúto jeseň sme tu ešte nemali. Klimatológovia zhodne dvíhajú varovný prst. Má ísť o rozsiahlejší problém.
„Priebeh celej tohtoročnej jesene sa vyznačuje u nás výraznými kladnými odchýlkami charakteristík teploty vzduchu od svojich dlhodobých priemerov,“ uviedol klimatológ Pavol Faško.
Na príčine má byť okrem prúdenia teplého vzduchu z juhu Európy a tlakovej níže nad Atlantickým oceánom aj v poslednej dobe často spomínaný fenomén El Niňo.
Otepľovanie podľa Faška môžeme vnímať nielen v súvislosti s ročným obdobím, ale aj v meradle niekoľkých rokov. Problémom je najmä rýchlosť oteplenia.
„Dlhodobé priemerné mesačné teploty vzduchu v jednotlivých tridsaťročiach v našich klimatických podmienkach kolísali v desatinách stupňov Celzia, mohli o niečo stúpnuť alebo aj klesnúť. Ale hodnoty z obdobia 1991 - 2020 sa zmenili už o celé stupne,“ opisuje problém Faško.
Na rýchle otepľovanie upozorňuje aj GISS NASA. Ich prognózy na budúci rok hovoria o oteplení 1,6 až 1,7 stupňa Celzia.
Podľa klimatológa Jozefa Pecha bude táto zmena veľmi citeľná. „Skok bude doslova monumentálny, až nám to vyrazí dych,“ uviedol vo svojom príspevku na sociálnej sieti.
„Médiá teraz riešia konflikty Izrael vs. Palestína a Rusko vs. Ukrajina, no v najbližších rokoch prevezme opraty ‚klimatická kríza‘, všetky ostatné problémy budú takpovediac druhoradé,“ doplnil.
Aj napriek tomu, že dlhodobý trend teplôt je stúpajúci, nemusí sa prejaviť každý rok rovnako, vysvetľuje Faško. To znamená, že mimoriadne teplú jeseň, akú zažívame tento rok, na ten budúci nutne zažiť nemusíme.
„Jeseň je prechodným ročným obdobím, podobne ako jar. Konkrétne počasie v našich klimatických podmienkach môže mať v týchto ročných obdobiach dosť variabilný charakter,“ konštatoval klimatológ.
Rast teplôt však pocítime z hľadiska niekoľkých rokov. „Všeobecne vzostupný trend hodnôt teploty vzduchu, s určitými výkyvmi, predovšetkým v prechodných ročných obdobiach, prípadne niekedy aj v zime, by u nás mal v nasledujúcich desaťročiach pokračovať,“ povedal s tým, že „tendencie budú krajné a niekedy až extrémne“.
Zrýchlenie otepľovania klímy, ktoré zapríčinila predovšetkým činnosť človeka, bude mať podľa klimatológa výrazný vplyv na rastlinstvo i živočíchy. „Rastliny a živočíchy majú problém stihnúť sa prispôsobiť zmeneným podmienkam,“ povedal Faško.
Dosahy otepľovania budú citeľné aj na životnom cykle zvierat, čo môže byť pre ich život ohrozením. Ukážkovým príkladom sú tučniaky. Tisíce mláďat tučniaka cisárskeho koncom minulého roka zahynulo z dôvodu rýchlo topiacich sa ľadovcov. Mláďatám sa totiž vplyvom skoršieho oteplenia dostatočne nevyvinulo vodotesné perie, čo z nich urobilo ľahko zraniteľné jedince. Pri neriešení situácie im tak hrozí zánik.
Extrémne oteplenie bude mať vplyv aj na pôdu, a teda aj na poľnohospodársku produkciu a v neposlednom rade aj na priemysel. Prejaviť sa to môže nielen zmenou obdobia pestovania plodín, ale tiež presunom niektorých plodín do severnejších častí, keďže sa im pre suchá a stúpajúce teploty už v daných šírkach nebude dariť.
Otepľovanie bude podľa Faška destabilizovať celý klimatický systém Zeme. Prejaví sa to nielen na prírode, ale aj na ľuďoch. Medzi najväčšie hrozby patrí zvýšenie úmrtnosti vplyvom extrémnych letných horúčav. Tiež zvýšenie rizika nehôd spôsobených počasím, ako sú povodne, silné búrky či požiare.
Do nášho prostredia sa tiež začnú šíriť choroby, ktoré tu dosiaľ nebývali. Rovnako tak presah živočíchov, ktoré žili v teplejších krajinách, no s oteplením sa presunú severnejšie. Môže ísť o rôzne druhy moskytov, ktoré prenášajú ochorenia, informuje climate.ec.europa.eu.
Nové ochorenia môžu ohrozovať nielen imunitný systém ľudí, ale aj zvierat. A to nielen domácich miláčikov, ale aj tých, ktoré sú úžitkové. Vplyv to tak bude mať na starostlivosť a v konečnom dôsledku aj na produkciu mäsa.
V tejto fáze vývoja je podľa Faška dôležité nie iba hľadať, ale už aj reálne využívať „formy prispôsobenia k zmeneným klimatickým podmienkam“.
Zdôraznil, že práve v tomto čase prichádza na rad o to väčšia zodpovednosť človeka, najmä z hľadiska starostlivosti o živočíšne druhy, ale aj rastliny. „Zvieratá a rastliny majú k dispozícii inštinkt a určitú genetickú pamäť. To však v rýchlo prebiehajúcej klimatickej zmene nemusí stačiť na záchranu,“ zdôraznil Faško.
Šetrenie energiou a vodou. Toto miesto je v tomto smere priam vizionárske. Ide o dedinku pri Banskej Štiavnici:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
