Novým šéfom slovenskej diplomacie sa stal Juraj Blanár. Podpredseda Smeru, dlhoročný poslanec aj bývalý žilinský župan sa bude musieť popasovať na zahraničnopolitickom fóre s vojnou na Ukrajine a ďalšími ťažko predvídateľnými výzvami.
Po vyše desiatich rokoch nebude mať Slovensko na poste ministra zahraničných vecí diplomata. Po Miroslavovi Lajčákovi, Ivanovi Korčokovi, Rastislavovi Káčerovi či Miroslavovi Wlachovskom povedie rezort podpredseda Smeru Juraj Blanár.
To, že ministrom zahraničných vecí je politik a nie diplomat, však vo svete nie je nič nezvyčajné, podotkol politológ Jozef Lenč. „Ministri majú robiť politiku ako politici. Diplomati majú robiť diplomaciu,“ konštatoval pre TVNOVINY.sk.
Politológ tvrdí, že Slovensko nemá s ministrami zahraničných vecí z radov politikov práve najlepšie skúsenosti. Vidí za tým aj to, že „politické strany zanedbávajú práve túto rovinu politiky a nevychovávajú si odborníkov na zahraničnú politiku, ktorí by boli schopní riadiť rezort“.
Zdá sa, že pri kreovaní nového vládneho kabinetu mal Robert Fico vo svojich radoch najväčší problém práve s obsadením postu ministra zahraničných vecí.
Od začiatku sa síce spomínali mená Juraja Blanára a dlhoročného diplomata Miroslava Lajčáka, ktorý má s vedením ministerstva bohaté skúsenosti, neskôr sa však objavila informácia o tom, že nominanta na ministra Fico nemá a rezort by dočasne mohol viesť on sám.
Podľa Lenča je možné, že z radov diplomatov sa do funkcie nikomu nechcelo, pretože by musel „žehliť“ prípadné prešľapy vlády.
Fico pred zverejnením nominácií ministrov povedal, že jeho predstava o budúcom šéfovi rezortu je „šťuka, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“.
Politológ sa však domnieva, že Blanárove skúsenosti nie sú dostatočné na to, aby sa „dalo konštatovať, že je odborne pripravený viesť ministerstvo zahraničných vecí“.
Juraj Blanár patrí medzi popredné postavy Smeru, je podpredsedom strany. Žilinský rodák má za sebou bohatú minulosť v parlamente.
Do národnej rady ho zvolili prvýkrát v roku 2002. Celkovo strávil v parlamente štyri volebné obdobia (2002 – 2006, 2010 – 2012, 2016 – 2020 a 2020 – 2023).
Bol členom výborov pre životné prostredie, európske záležitosti aj zdravotníctvo, podpredsedom zahraničného výboru i výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. V roku 2018 ho zvolili za predsedu mandátového a imunitného výboru.
Keď Peter Pellegrini opustil v roku 2020 Smer a založil stranu Hlas, Blanár ho nahradil na pozícii podpredsedu parlamentu.
Známym menom je aj vo svojom domácom regióne. Medzi rokmi 2005 a 2017 bol nepretržite predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Kandidoval aj v roku 2017, no tesne prehral súboj s Erikou Jurinovou, ktorá bola v septembrových parlamentných voľbách jednotkou kandidátky koalície OĽANO a priatelia.
Ako podotkol portál Aktuality, s Blanárovým pôsobením na žilinskej župe sa spája kauza predraženého nákupu CT prístrojov pre nemocnice v kraji, ktorý nový minister obhajoval. Úradníka, ktorý pracoval pod Blanárom, odsúdil Najvyšší súd SR minulý rok na päť rokov väzenia.
Hoci Blanár nemá za sebou kariéru v diplomacii, k zahraničnej politike sa vyjadruje pravidelne. Je pravidelným účastníkom televíznych debát, v ktorých hlása rovnaké myšlienky ako ostatní čelní predstavitelia Smeru.
Bol proti obrannej zmluve s USA, tvrdí, že situácia na Ukrajine je konfliktom medzi Ruskom a Spojenými štátmi, odmieta posielanie vojenskej techniky a zbraní na Ukrajinu a chce mierové riešenie konfliktu.
V oblasti zahraničnej politiky ho čaká viacero výziev na čele s vojnou na Ukrajine. Ako uviedol Lenč, tieto výzvy bývajú často nepredvídateľné. Ako príklad uviedol aktuálny konflikt na Blízkom východe.
Na medzinárodnom fóre však Blanára podľa Jozefa Lenča zatieni Robert Fico. „Pre zahraničie bude zaujímavejšie, čo bude hovoriť a robiť premiér než človek, ktorý je vo výkone svojej funkcie nesuverénny a jeho úlohou je realizovať politiku Smeru,“ uviedol.
Kľúčovou úlohou ministerstva zahraničných vecí spočíva podľa politológa v tom, aby „sme zostali zodpovedným a dôveryhodným partnerom organizácií, ktorých sme členmi“.
Očakáva však čiastočnú zmenu v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Nepôjde však o razantný obrat.
„No určite sa naša zahraničná politika smerom k EÚ, NATO a v kontexte vojny na Ukrajine, migrácii či rozširovaniu Únie bude viac podobať na tú maďarskú, než na tú, ktorú realizovali predchádzajúce vlády Eduarda Hegera alebo Ľudovíta Ódora,“ uzavrel politológ.
Robert Fico nemení predvolebnú rétoriku. Premiér vyhlásil, že Slovensko prestane vojensky podporovať Ukrajinu. Viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
