Moci sa chopil Robert Fico a jeho nový kabinet. Dôležité slovo mala v procese tvorby vlády aj prezidentka. Svoje kroky a postoje však vysvetľuje stručne a vyhýba sa konfrontácii s novinármi. Nejde však o ojedinelý prípad, ale skôr o štandard. Odborník vysvetľuje, prečo je to problém.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala štvrtú vládu počas svojho päťročného mandátu. Je to jedna z mála kompetencií najvyššieho ústavného činiteľa, keď môže čiastočne ovplyvňovať, ako bude vyzerať domáca politika.
To, že prezident nemusí byť pasívny, ukázala Čaputová aj pri menovaní kabinetu Roberta Fica.
Pri Rudolfovi Huliakovi dala nohu do dverí a odmietla vymenovať celú vládu, kým jej nedodali nové meno na post šéfa envirorezortu. SNS nakoniec ustúpila a namiesto Huliaka postavila na post Tomáša Tarabu.
Kritika sa na prezidentku Čaputovú valila z každej strany. Aj zo strany dotknutého Huliaka a SNS, no kritizoval ju aj premiér Fico za „naťahovanie času“. Jej rozhodovanie sa nepáčilo ani demokratickému spektru, ktoré sa pýtalo, prečo prezidentka odobrila kontroverzné mená ako napríklad Robert Kaliňák.
Otázok je veľa, ale kancelária prezidenta mlčí. Podľa politológa to nepomáha v dôveryhodnosti demokratických inštitúcií.
Zuzana Čaputová sa krajine prihovorila naposledy 2. októbra po parlamentných voľbách. Zhrnula svoje nasledujúce kroky, konkrétne, že poverí Roberta Fica zložiť vládu a stretne sa so všetkými predsedami parlamentných strán.
Následne nedala priestor na novinárske otázky. Kancelária prezidenta neodpovedá ani na písomné otázky.
Svoje názory a postoje čiastočne vysvetľovala v relácii Na telo 8. októbra. Vtedy priblížila, ako premýšľa nad nomináciami na ministrov. Ako príklad uviedla Roberta Kaliňáka, ktorého by mala problém vymenovať za ministra vnútra.
Viac ku kľúču, ako sa bude rozhodovať, nepovedala. Pri Huliakovi argumentovala tým, že svojimi postojmi by napríklad išiel proti oficiálnej politike štátu v oblasti klimatickej krízy.
Po doručení nominácie Tomáša Tarabu už rozhodnutie nekomentovala. E-mailom informovala, že vládu v navrhnutom zložení vymenuje.
Politológ Jozef Lenč hovorí, že túto kultúru „nekomunikácie“ zaviedol už prezident Andrej Kiska. Často poskytoval vyhlásenia bez možnosti novinárov pýtať sa.
Kiska to urobil aj počas vyhrotenej situácie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Napríklad neodpovedal na otázky, keď prijímal demisiu Mareka Maďariča ani po stretnutí predstaviteľov Za slušné Slovensko.
Pozreli sme sa aj na mediálne výstupy Zuzany Čaputovej posledný rok. Všetky jej výstupy obsahovali len vyhlásenie bez možnosti klásť otázky. Výnimku tvorili len zahraničné návštevy, po ktorých sa novinári mohli pýtať Čaputovej aj jej zahraničných kolegov. Bolo to tak napríklad pri návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského či českého prezidenta Petra Pavla.
Tlačovú besedu zorganizovala aj na jar po návrate z Ukrajiny a tiež vo februári po návrate z Varšavy, kde bola na stretnutí B9. Z toho vyplýva, že možnosť pýtať sa majú novinári na zahraničných cestách, pri zahraničných návštevách alebo témach, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky.
Pri zásadných domácich udalostiach prezidentka spravidla poskytuje len vyjadrenie.
Prezidentskú kanceláriu sme oslovili a požiadali o stanovisko. Na otázky neodpovedala.
Podľa Lenča takýto uzavretý prístup nie je dobrý. Dodáva, že ak novinárom prekáža, že otázky nemôžu klásť napríklad generálnemu prokurátorovi, malo by to prekážať aj pri prezidentke.
„Ak majú pocit, že im jednostranné prezentovanie situácie prekáža, mali by sa dožadovať otázok. Ak chceme mať na všetkých ústavných činiteľov rovnaké nároky, tak aj od kancelárie prezidenta by sme mali vyžadovať väčšiu transparentnosť,“ hovorí politológ.
Pokračuje, že o väčšiu otvorenosť by sa mala snažiť sama prezidentka bez tlaku verejnosti. Ako dôvod vidí to, že len transparentnosťou môže zvýšiť dôveru v demokratické inštitúcie.
„Myslím si, že keď pani prezidentka menovala vládu odborníkov, tak mala za ambíciu zlepšiť dôveryhodnosť inštitúcií. Jedným z nástrojom je aj transparentné prezentovanie a mala by ísť príkladom,“ dodáva Lenč.
Za ďalší dôsledok slabej komunikácie Lenč označuje aj to, že keď sa veci nevysvetlia dostatočne, vzniká priestor na konšpirácie, dezinformácie a politické konflikty. A to sa presne aj deje.
Prezidentkino ticho neúnavne využíva Robert Fico. Pred vymenovaním vlády tvrdil, že prezidentka zámerne naťahovala čas, aby úradnícka vláda stihla dokončiť napríklad nákupy amerických zbraní.
„Ak vidím, že konšpirujú Robert Fico aj predstavitelia opozície a vytvárajú podhubie pre ďalšie dezinformácie, je žiaduce, aby prezidentka voči tomu zakročila. Mala by sa podeliť o svoje postoje a dôvody rozhodnutí s verejnosťou,“ myslí si Lenč.
Pozrite si menovanie vlády Roberta Fica (25. 10.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
