Pre mnohých je neznámy, má však za sebou už niekoľkoročnú politickú kariéru. V ostatnom volebnom období bol podpredsedom parlamentného ústavnoprávneho výboru. Podľa nominanta Smeru na post ministra spravodlivosti Borisa Suska sa však za posledné roky dostal do stavu „vulgarizácie a skĺzol do inkvizície“.
Za stranu smer Susko kandidoval po prvý raz ešte v roku 2012. Od tej doby okrem kresla v parlamente zastával aj pozíciu štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia, keď mu šéfoval minister László Sólymos.
Suskovým najznámejším počinom je pravdepodobne jeho žiadosť o zmazanie nahrávky s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, na ktorej v parlamente vysvetľoval svoju cestu do Moskvy na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry a taktiež používanie paragrafu 363.
Na sociálnych sieťach v minulosti hovoril aj o núdzovom stave zavedenom počas pandémie COVID-u, ktorý vnímal negatívne. „Vláda zneužíva núdzový stav na nastavovanie takých obmedzení základných práv a slobôd, ktoré sú podľa nás ďaleko za rámcom ústavnosti a primeranosti,“ uviedol Susko v diskusnej relácii.
Aktuálne tiež upozorňuje na nezvládnutú situáciu s migrantmi. „Čaputovej vláda na čele s Ódorom na plnej čiare nezvláda migračnú krízu,“ hovorí v príspevku na sociálnej sieti.
Podľa politologičky Anety Világi sa Boris Susko prezentuje ako človek vysoko verný svojej strane. „Vystupoval vždy v prospech strany. Ide o lojálneho človeka Smeru,“ uviedla. A rovnako konal aj v čase prepuknutia najväčších káuz, keď vo svojich vyjadreniach stál pevne na strane Roberta Fica.
Politologička predpokladá, že pre Suska ako nového ministra bude najväčšou výzvou reforma súdov, ktorá aktuálne nie je dotiahnutá. Je podľa nej otázne, ako v nej bude ďalej pokračovať, keďže zo strany Smer sa voči nej vznášala opakovaná kritika.
Sám nominant na ministra spravodlivosti uviedol, že súdna reforma podľa neho nebola reformou, iba popresúvaním súdov.
„Celá odborná verejnosť bola proti tejto reforme, jedine ministerstvo spravodlivosti na čele s pani Kolíkovou si išlo za svojím,“ uviedol v rozhovore s nekritickými otázkami s moderátorkou Mimi Šrámovou s tým, že podľa jeho názoru nastal pre súdnu reformu chaos, ktorý sa bude riešiť najmenej ďalších desať rokov.
„Je to najväčšia hanba a najväčšie negatívum celej justície za toto volebné obdobie,“ dodal Susko.
Boris Susko vraj v posledných rokoch vnímal úpadok parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Podľa jeho slov sa úplne odklonil od odbornosti, zvulgarizoval sa a začal sa správať ako „inkvizičný tribunál, ktorý si urobil strelnicu z generálneho prokurátora Maroša Žilinku,“ povedal tiež v nekritickom rozhovore so Šrámovou.
Uviedol, že keď bol členom výboru v minulosti, v rokoch 2012 až 2016, výbor „sa aspoň snažil budiť dojem, že mu ide o profesionálnu prácu“.
V súvislosti so súdnictvom sa vyjadril aj k paragrafu 363. Jeho aktuálne používanie nepovažuje za nadmerné, hovorí o klesajúcom trende jeho uplatňovania.
Problém Susko v paragrafe nevidí, práve naopak. Hovorí, že je to ustanovenie, ktoré nariaďuje generálnej prokuratúre zasiahnuť v prípade, ak proces pred podaním obžaloby neprebieha zákonným spôsobom. „Generálna prokuratúra má povinnosť, aby bol proces vedený zákonný spôsobom,“ zdôraznil nominant na ministra spravodlivosti.
Aj v rámci uplatňovania tohto paragrafu generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom hovorí o adekvátnom postupe. Obvinenia, ktoré na jeho hlavu padajú z radov predošlej koalície či od prezidentky, sú podľa neho nezmyslom.
Boris Susko v súvislosti s Marošom Žilinkom vzniesol kritiku aj voči prezidentke Zuzane Čaputovej. Týkala sa sporu, do ktorého sa dostali pre jej žiadosť o vydanie rozhodnutí generálnej prokuratúry uskutočnené na základe paragrafu 363.
Jej postup a následne to, že neprijala pozvanie Žilinku na generálnu prokuratúru pre vysvetlenie vecí Susko kritizuje.
Negatívny postoj zaujíma aj voči špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Podľa jeho slov nerešpektuje nadriadeného prokurátora Žilinku a ani rozhodnutia súdov.
Susko sa domnieva, že „bol dosadený do funkcie vládou, ktorá účelovo zmenila zákon o prokuratúre a ústavu tak, aby sa Daniel Lipšic mohol stať špeciálnym prokurátorom“.
Negatívne vníma tiež Jána Mazáka, ktorý je na čele súdnej rady. Myslí si, že na tomto mieste nemá čo robiť z hľadiska svojho správania. Ako príklad uviedol, že údajne nezaraďuje na súdnu radu všetky podania, ktoré on a členovia rady dostanú. Toto konanie považuje za neprípustné.
Na druhej strane Susko pozitívne vníma úsilie Viliama Karasa, ktorý počas svojho krátkeho pôsobenia v rezorte spravodlivosti pripravil novelu trestného zákona „v niektorých veciach veľmi dobre“ a dodal, že po malej úprave nevidí problém v jej ďalšom predložení.
Ako prezentoval Boris Susko, podľa neho je v nasledujúcom období potrebná celková „rehabilitácia štátu“.
„Budeme musieť vynaložiť veľmi veľké úsilie, aby sme zaviedli opäť poriadok. Nie revanš, ale poriadok,“ zdôraznil nominant na ministra spravodlivosti.
Podľa neho to bude potrebné urobiť personálnymi výmenami, ale aj nastavením systému.
Nominácie na nových ministrov odovzdal Robert Fico prezidentke:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
