Dlhodobo kritizoval policajného prezidenta i prácu polície, rovnako tak špeciálnu prokuratúru. Pranieroval tiež praktiky pod vedením policajného prezidenta Štefana Hamrana a vlády Igora Matoviča. Po vymenovaní za ministra vnútra chce byť Matúš Šutaj Eštok zárukou zákona rovnako platného pre všetkých.
„V polícii nebude žiadna kasta mediálne privilegovaných ani politicky exponovaných príslušníkov. Zákon bude platiť pre všetkých rovnako.“ Toto heslo sa dva dni po oznámení o nominácii Matúša Šutaja Eštoka na ministra vnútra objavilo na jeho profile na sociálnej sieti.
Pri predstavovaní nominantov Hlasu na posty ministrov sa Šutaj Eštok vyjadril, že sa vo svojej funkcii bude riadiť často spomínaným heslom Petra Pellegriniho „padni, komu padni“.
Matúš Šutaj Eštok sa síce ocitne v ministerskom kresle po prvý raz, na politickej scéne však nie je nováčikom.
Vyštudovaný právnik sa tomuto povolaniu naplno dlho nevenoval. Po práci v Správe štátnych hmotných rezerv, vtedy pod vedením Kajetána Kičuru, odišiel na ministerstvo školstva, kde zastával post ministra jeho spolustraník Peter Pellegrini.
Šutaj Eštok sa na rezorte školstva vtedy stal riaditeľom odboru vnútornej správy. S Pellegrinim tak pracuje už zhruba 10 rokov.
V minulosti potvrdil, že s ním má bližší vzťah ako s inými straníkmi. „Pri Petrovi Pelleginim pôsobím už od čias jeho ministrovania na rezorte školstva ... Je teda prirodzené, že sa s premiérom za tie roky poznám o čosi lepšie ako s ostatnými predstaviteľmi strany Smer,“ povedal v roku 2020 v rozhovore pre pravda.sk.
Po odluke a vytvorení Hlasu sa tak prirodzene pridal k skupine Pellegriniho odídencov. V strane je aktuálne členom predsedníctva.
Keďže je Matúš Šutaj Eštok vyštudovaným právnikom, nie je prekvapením, že v minulosti hovoril o očiste súdov.
Vo viacerých príspevkoch na sociálnej sieti sa zastával práce generálneho prokurátora Maroša Žilinku. „Nezávislosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku po roku prekáža viacerým ľuďom z politického, justičného, ale aj mediálneho prostredia,“ uviedol v jednom z príspevkov na sociálnej sieti.
Naopak, na adresu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica nešetril kritikou. „Matovičov nominant na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic dostal absolútne pokútnym spôsobom bezpečnostnú previerku, ktorú nevyhnutne potrebuje na svoju kandidatúru.“
Rovnako kriticky vnímal aj prácu Štefana Hamrana a postupy polície pod jeho vedením. Viackrát uviedol, že „robí z polície Matovičovu ŠTB.“
Kritizoval napríklad aj zákon o štátnej službe, pri ktorom došlo k prelomeniu veta prezidentky. „Spolu s odborármi a ďalšími kolegami z opozície sa obrátime na Ústavný súd SR so žiadosťou, aby okamžite pozastavil platnosť tzv. krágľovacieho zákona o štátnej službe,“ uviedol k zákonu, na základe ktorého môže generálny tajomník odvolať z pozície vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez udania dôvodu.
Podľa politologičky Anety Világi teraz stojí pred Matúšom Šutajom Eštokom ako novým ministrom vnútra neľahká úloha. Ide o pomerne ostro sledovaný rezort, na ktorom v minulosti politickí predstavitelia buď dlho neobstáli, napríklad Ivan Šimko, alebo čelili veľkému tlaku na odstúpenie z funkcie, ako Robert Kaliňák či Roman Mikulec.
Politologička poukazuje na fakt, že Šutaj Eštok bol členom Smeru v čase, keď sa na povrch dostali veľké kauzy, ktoré spôsobili narušenie dôvery verejnosti voči zložkám orgánov činných v trestnom konaní.
Aj napriek tomu, že je členom novej strany, teraz v rámci koalície so Smerom sa dostáva do pozície, keď bude musieť čeliť dvom protipólom.
„Bude musieť ustáť protichodné tlaky z koalície a opozície, čo sa týka vyšetrovania istých káuz,“ uviedla politologička s tým, že práve toto je podľa nej tá najväčšia výzva, ktorá ho na novom poste čaká.
Je tak otázne, aký postup Matúš Šutaj Eštok zvolí. Zrejmé však je, že s niektorými vyšetrovaniami a postupmi, ktoré sa začali za vlády Igora Matoviča pod vedením Štefana Hamrana, nesúhlasí.
„Každý, kto má iný názor ako Matovič a jeho bábky, zrazu skončí v putách. Včera to boli záchranári, dnes je to predseda opozičnej strany Fico a zajtra to môže byť každý z nás. ŠTBácke metódy, nezákonné nakrúcanie na skryté kamery, šikanovanie vlastných občanov a iné formy policajnej brutality sa stali súčasťou nášho každodenného života,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti.
Jeho kritika sa vzniesla napríklad aj voči kauze kontroverzných nahrávok z chaty či v prípade Čurilovcov. „Počúvame z médií, že nahrávky opozičných politikov z poľovníckej chaty sú druhá Gorila. A ja sa pýtam – keď sa objavili prepisy nahrávok takzvaných elitných vyšetrovateľov, ktorých Boris Kollár nazval čurillovskou mafiou, ako si vymýšľali za kancelárskym stolom obvinenia z tých najvážnejších zločinov pre svojich oponentov – to nebola Gorila?“
Vyjadril sa tiež, že pre navrátenie „práva a zákona na Slovensko“ je potrebné zrušiť špeciálnu prokuratúru a nanovo vystavať Národnú kriminálnu agentúru (NAKA).
Nominácie na nových ministrov Robert Fico doručil prezidentke:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
