Prvé výročie tragédie v Teplárni: Nič, čo politici LGBTI+ komunite sľúbili, sa nenaplnilo

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Rok po tragédii na Zámockej ulici sa členom LGBTI+ komunity nežije ľahšie, práve naopak. Terčom vyhrážok sú stále častejšie a na Slovensku sa necítia bezpečne. Avizované posilnenie ich práv neprišlo a s príchodom novej trojkoalície sa ho tak skoro zrejme ani nedočkajú.

Uplynul rok, odkedy v podniku Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave útočník zastrelil dvoch členov LGBTI+ komunity a ďalšiu členku ťažko zranil.

Teroristický útok politické špičky ostro odsúdili a zhodli sa na tom, že akákoľvek nenávisť na základe sexuálnej orientácie je neprípustná.

Silným hlasom v boji proti nenávisti bola prezidentka Zuzana Čaputová. „To, čo ma mrzí, je jav, ktorý na Slovensku vnímame za ostatné roky – rastúci extrémizmus, prejavy nenávisti, verbálne trestné činy,“ povedala hlava štátu.

Vtedajší premiér Eduard Heger zvolal niekoľko dní po dvojnásobnej vražde mimoriadne rokovanie Bezpečnostnej rady SR, po ktorom okrem iného vyhlásil, že „potrebujeme posilniť práva LGBTI+ komunity“.

Podpredseda SaS Branislav Gröhling vtedy apeloval na to, že „celá spoločnosť musí vyslať jasný signál, že jej menšiny nebudú prenasledované a osočované“.

Prečítajte si tiež:

Návrhy zmietli zo stola

Na legislatívnej úrovni však žiadna zmena nenastala. Dva návrhy, ktoré vypracoval vtedajší minister spravodlivosti Viliam Karas, skončili v koši.

Prvý z nich mal ľuďom umožniť vytvoriť si súkromnú nadáciu, cez ktorú by majetok mohol spravovať hocijaký iný človek, ktorého si zvolí. To znamená, že by sa tak mohli upraviť vzťahy aj ľudí, ktorí nie sú zosobášení, vrátane LGBTI+ párov. Návrh v parlamente neprešiel.

Podľa ďalšieho návrhu by navzájom blízke osoby vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia mohli jednoduchšie riešiť spoločné životné situácie. Zákon mal priniesť viac istoty do riešenia situácií v oblasti vzájomného zastupovania, správy dedičstva, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.

Heger vtedy vyhlásil, že návrh je realistický a v parlamente prejde. Podporu očakával aj samotný Karas: „Za posledných 30 rokov sme sa nevedeli v tejto otázke posunúť, čiže predpokladám, že získa veľmi širokú podporu v národnej rade.“ Návrh prešiel v NR SR prvým čítaním.

Následne mu však dala stopku Karasova nástupníčka Jana Dubovcová. Odôvodnila to tým, že nie je adekvátnym a plnohodnotným riešením pre LGBTI+ komunitu.

Martin Macko, riaditeľ iniciatívy Inakosť a hovorca iniciatívy Ide nám o život, označil na štvrtkovej tlačovej konferencii v Teplárni tento návrh za nedôstojný.

Výzvy ostali nevypočuté

Nedá sa povedať, že by politici nemali kde hľadať inšpiráciu na zlepšenie života LGBTI+ ľudí. Iniciatíva Ide nám o život predstavila výzvu s piatimi bodmi, ktoré by zlepšili život dúhovej komunity. Podporilo ju vyše 33-tisíc ľudí.

„Po roku môžeme konštatovať, že žiadny z tých piatich hlavných okruhov nebol splnený,“ uviedol Macko

Zákon o životných partnerstvách vrátene možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom, tranzícia bez nútenej sterilizácie či systematická podpora vytvárania bezpečných priestorov a podporných služieb sú dnes teda v nedohľadne.

Prečítajte si tiež:

Cítia sa ohrození

Realita života LGBTI+ komunity na Slovensku je teda po roku od tragédie diametrálne odlišná od tej, v ktorú dúfali jej členovia.

„Veľmi rád by som rozprával o tom, že sa situácia zlepšila. Bohužiaľ, realita je opačná,“ vyhlásil majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný. Útokov na komunitu je oveľa viac než pred rokom.

Hoci na ulici sa stretáva predovšetkým s podporou, dejiskom útokov sú podľa neho predovšetkým sociálne siete. „Vyhrážok smrťou, posielania do koncentračných táborov a oplzlostí niekoľkonásobne narástlo. To spôsobuje pocit ohrozenia,“ povedal.

O tom, že pocit každodenného bezpečia je nižší, svedčia podľa neho aj reakcie z poradní. Psychológovia potvrdzujú, že strach členov komunity narastá.

Samotný poukázal aj na výrok predsedu KDH Milana Majerského: „Slová politikov o tom, že sme pliaga, úprimne vystrašia LGBTI+ ľudí. Vysiela to signál do spoločnosti, že my sme nejaká hrozba, ktorú treba odstrániť.“

Politikov vyzval, že by sa mali radšej zamýšľať nad tým, ako krajinu spojiť a aby budovali také Slovensko, kde by sa všetkým dobre žilo.

Prečítajte si tiež:

Budú to náročné štyri roky

Politickú moc už čoskoro prevezmú strany Smer, Hlas a SNS. Zloženie novej koalície nenapovedá, že podobné požiadavky, ktoré predstavila iniciatíva Ide nám o život, budú vypočuté.

Čo-to naznačil Robert Fico už v stredu pri spoločnom vyhlásení po podpise Memoranda o porozumení. „Odmietame rodové ideológie, rodové dobrodružstvá a chceme návrat zdravého rozumu, návrat k tradícii, k tomu, čo je normálne a prirodzené,“ povedal Fico.

„Bola to bizarná situácia,“ reagoval Macko. Očakáva, že LGBTI+ ľudia budú „zámienkou, ktorá bude slúžiť na to, aby sa presadili iné veci“. Myslí si, že nová vláda sa bude snažiť vyvolávať kultúrne vojny. „Je to realita, s ktorou sa budeme musieť vysporiadať,“ uviedol.

Tvrdí, že sa budú snažiť poukazovať na to, že LGBTI+ ľudia nie sú to, čoho by sa mala slovenská spoločnosť obávať. „Budú to náročné štyri roky,“ uzavrel.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme LGBTI+

Dôležité udalosti