Východné Slovensko zažilo silné zemetrasenie, po ktorom stále rátajú škody. Geofyzik priblížil, ako sa v takej situácii správať a či si pamätá podobne silné zemetrasenie na našom území.
Slovensko v pondelok (9. 10.) zasiahlo zemetrasenie, ktoré na východe krajiny zanechalo obrovské škody. Niektoré domy sú odsúdené na zbúranie a prevádzky našli ľudia ráno ako po výbuchu. Epicentrum bolo v obci Ďapalovce, kde starosta a občania opísali chvíle hrôzy.
Podľa muža, ktorý obec vedie, to všetko trvalo štyri až päť sekúnd. „A vy sa len v podstate pozeráte, ako vám všetko pred očami lieta dole, čo nie je upevnené,“ opísal starosta obce Ján Cmár priebeh živelnej pohromy.
Geofyzik a univerzitný profesor Peter Moczo v rozhovore priblížil, či bol tento jav bežný na našom území, či sa dajú zemetrasenia predpovedať a čo robiť v prípade, že sme v zasiahnutej oblasti.
Na východe Slovenska sme zaznamenali zemetrasenie s magnitúdom 4,9. Ide o jedno z najväčších zemetrasení na našom území?
Je to jedno z približne 20 najväčších zemetrasení (podľa magnitúda), ktoré sú dokumentované na našom území. V 20. storočí bolo pravdepodobne väčšie zemetrasenie v roku 1906 v Dobrej vode, ktorého magnitúdo sa odhaduje na 5,7. Určite je toto jedno z najväčších zemetrasení, ktoré si súčasníci u nás môžu pamätať.
Môžu ešte prísť dotrasy?
Je to individuálne a obzvlášť je to ťažké predvídať pri zemetraseniach, aké sú u nás, teda vo vnútri litosférických dosiek. K dotrasom dochádza najmä pri veľkých zemetraseniach a ich počet a poloha v zdrojovej oblasti veľmi závisia od konkrétnej situácie. Platí, že čím väčšie zemetrasenie, tým viac dotrasov a tým dlhšia doba, počas ktorej dotrasy vznikajú.
Aké veľké môžu byť dotrasy?
Najväčšie dotrasy majú magnitúdo o jedno menšie ako hlavný otras. Zdá sa, že teraz na východnom Slovensku nevznikli dostrasy, ktoré by zaznamenali seizmologické centrá. Nemôžeme však vylúčiť, že už žiadne otrasy nebudú. Vďaka súčasným seizmologickým sieťam vieme zaznamenať a lokalizovať zemetrasenia, ale naše vedomosti o ohniskových oblastiach sú malé pre nedostatočný výskum a financie. Nevieme ani len to, aké sú „zvyklosti“ v tejto ohniskovej zóne. Určite sa dá každá ohnisková oblasť na Slovensku monitorovať podrobnejšie, len sú na to potrebné peniaze a ľudia.
Prekvapilo vás, že sa objavilo takéto veľké zemetrasenie na východnom Slovensku? Môžeme tam aj v budúcnosti očakávať tento jav?
Takéto zemetrasenie nie je v rozpore s tým, čo na východnom Slovensku dlhodobo očakávame.
Dá sa predpovedať, že príde zemetrasenie?
Nie. To nedokáže nikto na svete. Seizmológovia vedia, že na danom území môžu niekedy očakávať seizmické pohyby a môžu ich odhadnúť. Týmto odhadom potom treba prispôsobiť projektovanie stavieb a výstavbu domov.
Do akej vzdialenosti mohli ľudia cítiť otrasy tohto zemetrasenia?
To je ťažké povedať. To, či pocítia ľudia otrasy, závisí od lokálnych podmienok, t. j. od štruktúry Zeme pod povrchom na danom mieste. Môže sa stať, že vo vzdialenosti 100 kilometrov cítili ľudia silnejšie otrasy ako ľudia v polovičnej vzdialenosti od epicentra, napríklad keď tam majú na povrchu skalné podložie.
Internet zaplavili fotky a videá modrej žiary, ktoré vraj predchádzajú zemetraseniu. Má to vedecký základ?
Väčšinou sú to konšpirácie a špekulácie. Keď vznikli zemetrasenia napríklad v Turecku a neďaleko boli bažiny a bol tam metán alebo ropa, tak môžete očakávať rôzne sprievodné javy pri zemetrasení, alebo pred tým, než vznikne hlavný otras. Väčšinou to závisí od toho, čo je pod povrchom Zeme v danom mieste a aké je to zemetrasenie.
Čo robiť v prípade zemetrasenia?
Zemetrasenie väčšinou trvá pár sekúnd, takže človek nemá veľa času premýšľať a plánovať. Najdôležitejšie je, aby sa v rámci možností človek snažil ukryť tak, aby ho nič veľké nezavalilo a nespadlo na neho.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
