Po štyroch rokoch pri moci upadajú do zabudnutia. Reč je o stranách, ktoré vstúpili do koalície so Smerom. Až na jednu výnimku sa totiž žiadnej z nich nepodarilo v nasledujúcich voľbách dostať sa do parlamentu. Čakalo by to aj Hlas a SNS?
Čísla hovoria jasnou rečou. Vláda so Smerom znamená prepad v ďalších voľbách. Tento osud postihol všetkých päť strán, ktoré kedy tvorili koalíciu po boku Roberta Fica.
Ich výsledky boli natoľko zlé, že iba jednej strane sa podarilo prekročiť brány parlamentu. Ďalšia zo strán z koalície dokonca odišla už po pár mesiacoch vládnutia a nasledujúcich volieb sa ani nezúčastnila.
Smer mal počas svojich troch vlád dokopy päť koaličných partnerov - ĽS-HZDS, dvakrát spojil sily s SNS, Most-Híd a stranu Sieť. Pripomíname, že v rokoch 2012 až 2016 vládol sám.
Mečiarovo hnutie vstúpilo do koalície so Smerom po voľbách v roku 2006. O štyri roky neskôr ĽS-HZDS prvýkrát vo svojej histórii neprekročilo brány parlamentu po tom, čo získalo 4,33 % hlasov. Prakticky to znamenalo koniec hnutia. V predčasných voľbách v roku 2012 získalo už len 0,93 % a o dva roky neskôr zaniklo.
SNS je stranou, ktorá do tej istej rieky vstúpila už dvakrát. Po voľbách 2006 bola pod vedením Jána Slotu vo vláde so Smerom a spomínaným ĽS-HZDS.
Vo voľbách v roku 2010 s odretými ušami prešla so ziskom 5,08 % parlamentným sitom. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to jediný raz, keď sa strane po vláde so Smerom podarilo dostať v ďalších voľbách do NR SR. Z parlamentu však národniari vypadli v roku 2012 po tom, čo dostali 4,55 % hlasov.
Druhýkrát išla SNS do vlády so Smerom v roku 2016 už s predsedom Andrejom Dankom. Tentoraz jej to už však zlomilo krk, v roku 2020 dostala vysvedčenie v podobe výsledku 3,16 %.
Ďalším mužom, ktorý bol Ficovým koaličným partnerom, bol v roku 2016 Béla Bugár a jeho strana Most-Híd. Aj jej sa stal parlament po vláde so Smerom na míle vzdialeným. Voľby 2020 jej priniesli výsledok 2,05 %.
Stranou, ktorá so Smerom dokonca ani len nedovládla, bola Sieť. V septembri 2016 po odchode väčšiny poslancov z jej klubu a podpísaní novej koalične dohody Sieť stratila postavenie vládnej strany a prišla o ministerstvo dopravy. Vo voľbách v roku 2020 ani nekandidovala.
Politológ Jozef Lenč vidí za prepadom Ficových partnerov dve príčiny. Prvou je, že sa správali „nedôveryhodne a netransparentne a mali na sebe tiež biľag korupčného správania“.
Druhou je to, že sa na ne „aj napriek presadeniu nemalej časti ich programu nalepili všetky negatíva politiky Smeru“.
„Jednoducho, ak sa tieto strany nepotopili samy, tak im k tomu dopomohol Smer,“ zhodnotil odborník pre TVNOVINY.sk.
Po nedávnych parlamentných voľbách nás pravdepodobne čaká vládna koalícia v zložení Smer, Hlas a SNS. Podľa Lenča sa však nemusí rodiť ľahko. Obavy z neúspechu v ďalších voľbách môžu byť jedným z viacerých dôvodov.
Politológ si myslí, že vstup do koalície so Smerom automaticky neznamená, že si Hlas a SNS podpíšu svoj ortieľ pre ďalšie voľby. Ak sa však nepoučia z minulosti, môže ich čakať podobný pád.
Budúcnosť možných partnerov Smeru bude podľa politológa závisieť od „správania týchto strán v koalícii a súčasne od celkového vnímania koalície počas jej existencie a v čase ďalších volieb“.
V prípade oboch strán to však nevidí nádejne. „Vidíme, že SNS je nepoučiteľná a Hlas príliš podobný Smeru,“ konštatoval Lenč.
Robert Fico dostal od prezidentky na zostavenie vlády 14 dní. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
