Tunel v Slavošovciach meria takmer dva a pol kilometra.
Lesy na Gemeri v sebe ukrývajú veľkolepý projekt, ktorý však nikdy nebol dokončený. Po tzv. gemerských spojkách zostali len nedokončené stavby. Jednou z nich je aj Slavošovský tunel. Meria takmer dva a pol kilometra a po jeho vstupe sa ponoríte do absolútnej tmy bez možnosti spojenia s civilizáciou.
Naše svetlo vystačilo len asi na meter dopredu, čiže okrem špičiek našich topánok sme nič iné nevedeli.
„Ak by vám vypadlo svetlo, tak si zoberte hocijaký papek a ťahajte ho po stene tunela. Takto sa určite nestratíte," poradil nám nadšenec histórie a bývalý sprievodca Slavošovským tunelom Milan Sajenko.
Okrem tmy však v tuneli vládlo aj absolútne ticho. Možno by sme preto boli radšej, keby sme občas začuli aj nejaký zvuk. Po asi polhodine cesty sa začalo ukazovať svetlo na konci tunela.
Tunel využívali aj miestni v minulosti, možno s rovnakými pocitmi ako my. Skracoval totiž cestu medzi jednotlivými obcami o niekoľko kilometrov.
„Napríklad ním prechádzali slavošovskí futbalisti, keď išli hrať futbal do Revúcej. Na druhej strane boli aj pekné dievčatá, veď v Slavošovciach už máme aj niekoľko manželstiev," dodal s úsmevom Sajenko.
Po neexistujúcej železničnej trati sme ďalej putovali k ďalšiemu - Koprášskemu tunelu. Ten však meria len 245 metrov a tak vidno z jedného konca na druhý.
Vyviedol nás však k Mníšanskému viaduktu, ktorým mala pokračovať železničná trať. Tento most ponúka pohľad na celú dolinu, jeho zaujímavosťou je, že nespája žiadne cesty a vedie „odnikiaľ nikam".
Po vychutnaní krásnych výhľadov si človek vlastne uvedomí, že si to celé ešte raz zopakuje. Museli sme sa predsa ešte vrátiť späť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
