Podľa advokáta by však stačilo, keby konali pohotovejšie.
Obchádzajú zákon a samospráva sa iba prizerá. Ľudia, čo stavajú načierno, sa voči úradom odvolávajú, spory často trvajú roky a nakoniec sa aj tak končia dodatočnou legalizáciou.
Mestá a obce totiž tvrdia, že na boj s čiernymi stavbami nemajú dostatočné kompetencie. Podľa advokáta by však stačilo, keby konali pohotovejšie.
Našli sme päť domov, ktoré stoja v bratislavskej Rači načierno a navyše v rozpore s územným plánom. Stavebník by teda na dodatočnú legalizáciu mal rovno zabudnúť. „Najmä sa skúma to, ako je postavený územný plán v danom mieste, tz. že ak ja si postavím o poschodie viac ako je povolené v územnom pláne, tak mám minimálnu šancu uspieť," vysvetlil advokát Ivan Syrový.
Mestská časť síce rozhodla, že domy má stavebník odstrániť, no vo Vinohradoch stoja dodnes. Majiteľ sa totiž odvolal. „Teoreticky v rámci 120 dní by mohlo dôjsť konečne k nejakému praktickému posunu veci, to znamená k odstráneniu stavieb," tvrdí hovorkyňa spomínanej mestskej časti Eva Miklánková.
To predpokladala Rača ešte v marci. Spor dostal na stôl aj okresný úrad. Priestor na vyjadrenie sme dali aj majiteľovi domov Jurajovi Obermajerovi, ale nemal záujem.
Toto však nie je ani zďaleka jediný nečestný stavebník. Čiernych stavieb je v hlavnom meste ako húb po daždi. Samospráva sa sťažuje, že s nimi nedokáže pohnúť a rozhodnutia trvajú roky. „Samospráva je pomerne striedma a to práve preto, že nemá dostatok kompetencií," zdôraznil hovorca Zdrueženia miesta a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Advokát ale oponuje, že zákonné možnosti by aj boli, no stavebné úrady sú často zbytočne pasívne. Podľa Syrového by konania nemuseli byť také zdĺhavé. Myslí si, že treba žiadať od stavebných úradov, aby boli aktívne a činné.
Ak úradnicí zistia, že niekto stavia načierno, mali by ho vyzvať, aby preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom.
„Ak sa to ale nestane v tejto lehote, stavebný úrad by mal automaticky začať konanie o odstránení stavby," radí advokát.
To však nie je samozrejmosť. A tak stavby, aj tie nezlegalizované, ďalej stoja. Dokonca už aj s nájomníkmi. „Druhá vec je, že ak stavebný úrad zistí, že stavebník užíva takúto stavbu bez stavebného rozhodnutia a bez kolaudačného rozhodnutia, zase je tu zákon, ktorý mu dáva možnosť ukladať pokuty," upozornil Syrový.
Podľa advokáta za slabé vymáhanie zákona môžu aj personálne problémy na úradoch.
Otázne je, čo ďalej s existujúcimi čiernymi stavbami. Zdĺhavé spory totiž neukončí ani nový stavebný zákon. „To je širší celospoločenský problém, ktorý je potrebné riešiť na inej úrovni, nie na úrovni stavebného zákona," povedala hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká. Čo to v praxi znamená, ale ministerstvo nespresnilo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
