Bratislavské ulice sa cez víkend premenili na živú galériu súčasného umenia. Obľúbený festival Biela noc po tri noci prežiaril verejný priestor a zaujímavé interiéry multimediálnymi a interaktívnymi inštaláciami, monumentálnymi objektmi, performanciami a výstavami, ktoré na prechádzku za umením prilákali pestré davy ľudí - okrem odborníkov, kreatívcov a umelcov aj rodiny s deťmi, študentov a seniorov. Spoločne vytvorili jedinečnú festivalovú atmosféru a návštevnosť Bielej noc napriek jej skresanému rozpočtu vrátili do predpandemických čísel.
Biela noc je každý rok jedinečnou príležitosťou zažiť svoje mesto v inom šate, stretnúť sa v uliciach s tisíckami ľudí a nechať sa inšpirovať rôznorodými inštaláciami a performanciami súčasných umelcov a tvorcov.
Festival od piatkového večera až po nedeľnú polnoc predstavil takmer 50 umeleckých zastávok na dvoch hlavných trasách vedúcich po dunajskom nábreží a Starom Meste. Autori z Francúzska, Talianska, Rakúska, Nemecka, Holandska, Poľska, Čiech a Slovenska prebudili verejný priestor a publiku všetkých generácií priniesli pestré zážitky.
Novozrekonštruovanú fontánu Družba obsadili desiatky performerov, v Klariskách sme sa vizuálne preniesli až k Slnku, spoločne sme prechádzali mäkkou efemérnou architektúrou, ovládali svetelnú inštaláciu intenzitou hlasu, tešili sa z „mydlových” bublín vo fontáne alebo magického stromu na Šafárikovom námestí, učili sa o recyklácii v monumentálnom labyrinte, fotili sa pod digitálnou bránou, tajuplným svetelným portálom či v blízkosti dinosaurích vajec, relaxovali v rytme svetla so vzduchom bez prašných častíc a mnoho iného.
„Veľmi sa tešíme, že návštevnosť festivalu sa tento rok vrátila do predcovidových čísel - odhadovaný počet návštevníkov v uliciach Bratislavy sa priblížil k počtu 180-tisíc,” hovorí umelecká riaditeľka Zuzana Pacáková. „Počasie nám prialo, ľudia vytvorili nádhernú atmosféru, nenechali sa odradiť ani čakaním v radoch pred niektorými interiérovými inštaláciami a diela v exteriéri rýchlo prijali, zapojili sa do diania a svojou interakciou často umocnili zážitok nielen pre ďalších divákov, ale aj samotných umelcov, ktorí ich s nadšením sledovali. Niektorí sa divákmi aj hneď inšpirovali - napríklad Laco Sabo, autor protivojnového objektu na Hlavnom námestí, spontánne zorganizoval nedeľnú hudobnú performance po tom, ako po konštrukcii v predchádzajúci večer hromadne bubnovali deti.”
Vodná trasa vedúca dunajským nábrežím je festivalovou stálicou s podporou JTRE už niekoľko rokov. Tento víkend však prvýkrát začínala už v novovznikajúcej štvrti v okolí mrakodrapu, kde privítala rovno dve stále inštalácie - monumentálny objekt slovenského umelca Viktora Freša a hravé minimalistické zvieratká z dielne talianskeho dizajnéra Lucu Boscardiniho. Obe sa tešili obľube a živému záujmu okoloidúcich.
Frešovo Octahedral Body prebudila projekcia, ktorá objektu dodala osobnosť a konkrétnejšie figurálne prvky. Boscardiniho geometrické zvieratká priam pozývajú k interakcii a na oficiálnom otvorení festivalu slúžili aj ako inšpirácia k tanečnej performancii kolektívu Silvie Svitekovej. Keďže si ich však ešte pred jej začatím plne obsadili ako preliezky detskí diváci, tanečníci ich napokon zakomponovali do predstavenia a za potlesku publika tancovali spolu s deťmi.
Potenciál využitia nového verejného priestoru naznačil aj mapping na bočnú fasádu Tower 115, ktorý si diváci vychutnávali spred vstupu do Eurovea II, alebo neďaleký monumentálny uzol od BN Label, ktorého zákutia zvedavo skúmali deti aj dospelí. Monumentálnou digitálnou bránou Gate prepojenou so zónou Pilsner Urquell sa zase podarilo prebudiť Kamenné námestie, z ktorého sa stalo populárne miesto na stretávanie. Na Nádvorí Slovenskej národnej galérie ožil priestor pod premostením, kde návštevníci na veľkoplošnej panoramatickej obrazovke sledovali sekvenciu záberov z nominovaných diel 22. ročníka Ceny za architektúru CE ZA AR.
Veľmi obľúbeným sa stal aj Labyrint architektky Eleny Šoltésovej, ktorý obsadil Primaciálne námestie. Objekt vytvorený z plastového odpadu v presne takom zložení a množstve, ktoré za jeden deň vyzbierajú žlté nádoby OLO (Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.) v Bratislave, veľmi trefným spôsobom ilustroval tému spotreby, znečisťovania a recyklácie. Spolupráca s OLO blúdenie labyrintom ozvláštnila aj živými a často spontánnymi diskusiami s odborníkmi, ktoré sa pretiahli až za záverečné hodiny festivalu.
Festival tiež reflektoval skutočnosť, že sa dátum jeho konania prelínal s dátumom predčasných volieb do Národnej rady. V spolupráci s televíziou Markíza vytvoril umelec Boris Vitázek vizualizáciu sčítavania hlasov, ktorá sa premietala vo videoinštalácii pred Starou Tržnicou. Priebežné výsledky na Námestí Nežnej revolúcie tak návštevníci sledovali spoločne hlboko do noci.
Biela noc tento rok výraznejšie vyzývala k fyzickému kontaktu divákov s dielom a prinášala monumentálnosť, ktorá však nezostávala iba v rovine vizuálneho zásahu. Site-specific inštaláciu Aleša Vojtášeka pred Galériou Nedbalka umocnil hudobný set z dielne Nina Farrina, ktorá v sobotu večer zaplnila priestor Nedbalovej ulice na maximum - do rytmu hudby spoločne tancovali mladí ľudia, rodičia s deťmi aj seniori.
Svetelná inštalácia francúzskeho umelca Mathieu Le Sourd (Maotik) premietaná na korunu stromu na Šafárikovom námestí reagovala na pohyb ľudí v okolí, Air Circle od kreatívcov z glo pozýval na symbolický prechod portálom do iných sfér a imerzívna inštalácia Space is The Place autorskej trojice Kopec, Demeter a Čumlivski divákov vyzývala vojsť a podľahnúť ilúzii mäkkého nekonečna. Pre mnohých silný zážitok tvorili aj 2 minúty relaxácie v Dust-Free-Chamber od Adama Hudeca a rakúskych Dust Institute, ktorí nás svetelným kľúčom viedli dýchať vzduch bez prašných častíc v „bubline” priamo v centre mesta.
Až hodinové rady sa tvorili pred inštaláciou Dopamine rakúskeho tvorcu Klausa Obermaiera, ktorý sa v programe festivalu objavuje už tretí rok. Tentokrát nás vyzval k rýchlym pohybom, ktoré ovládali rozpad častíc a figúru v interaktívnej projekcii na stene Galérie Umelka.
Autori Frank a Šulgan v spolupráci s OPTIO zase pohltili divákov v Dvorane Ministerstva kultúry Synestéziou - inštaláciou, ktorú využíva technológiu hologramu. V Klariskách sme putovali vesmírom až po slnečný povrch vďaka hypnotickej projekcii Oh Lord Francúza Guillaume Marmina, ktorú festival uviedol s podporou ZSE. Vo foyer Fakulty architektúry a dizajnu sme vďaka autorom Ebringerová, Gregor a Skyva vizuálne ovplyvňovali hru svetiel vlastným hlasom a v Laboratóriu slobodnej spoločnosti sme sa pokúšali na vlastnej koži precítiť, aké je to „Opustiť domov a utekať” (Čerstvé Ovocie & [fjúžn]).
Po úspešnom víkende plnom stretnutí, inšpirácie a podnetov v hlavnom meste sa festival presúva do domovských Košíc, kde svoj 14. ročník začne už tento piatok 6. októbra po siedmej večer. Uvedie aj viacero košických špeciálov a site-specific inštalácií domácich autorov. Do Bratislavy sa organizátori festivalu tešia opäť na jeseň 2024!
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
