Partnerov Zuzku a Mira spája krásny koníček. Obom im učarovala starostlivosť o zvieratá, ktoré druhí odvrhli, či dokonca týrali. Založili si preto záchytnú stanicu pre všetkých nechcených miláčikov. Okrem toho zbierajú sovy.
Dvojica, ktorá býva neďaleko Trnavy, si spoločne založila občianske združenie Naše Sovičkovo. Aj keď by názov mohol mierne zavádzať, nejde len o sovy. Strechu nad hlavou poskytujú každému zvieraťu, ktoré prišlo o domov.
Menšie zvieratká sa k nim často dostávajú ako nechcený a nevhodný darček pre deti. Tie keď z maznáčika „vyrastú“, alebo ich prestane baviť, rodina zväčša jednoducho nevie, čo s ním. A tak skončia v Sovičkove.
Teplo domova rodina už poskytla mnohým zvieratám. Spomedzi tradičných majú kone, psy či zajace.
Najnetradičnejšie zvieratko, ktoré vlastnia, je medvedík čistotný, ktorý sa volá Rocket. Počas našej návštevy dostal vajíčko a my sme sa nestačili ani čudovať, ako veľmi mu chutilo.
Samostatná kategória sú psy. Rodina ich má až 15. „Väčšinou ich doniesli ľudia, že ich našli niekde pri ceste. Raz nám psa priniesli aj policajti, že ho našli vo vreci,“ vysvetľuje nám usmievavá Zuzka.
V takýchto prípadoch treba najskôr zavolať veterinára, ktorý zvieratko skontroluje, či môže byť medzi ostatnými. Potom ho zaočkuje, odčerví a prípadne aj začipuje.
Zachránené zvieratá sa im často podarí ďalej darovať. Nových majiteľov však vyberajú poctivo, aby sa zviera nedostalo do zlých rúk.
Keď prídete k Mirovi a Zuzke domov, na ich záhrade vás sleduje mnoho párov očí. Väčšina z nich patrí práve sovám. Majú skutočne rozsiahlu zbierku.
„Pokiaľ ide o sovy, tie sú naše. Vychovávame ich odmala, berieme si ich hneď, ako je to možné. My o nich hovoríme ako o našich deťoch, hoci mnohí to nemajú radi - prirovnávať zvieratá k deťom,“ konštatuje Zuzka. Ona sama vyrastala odmalička medzi zvieratami a rovnako vedie aj svoje deti.
Zuzka a Miro, podľa ich slov, vychovávajú sovy trošku netradične. Pokým nemajú pierka, pri telke v obývačke: „Máme aj sovu, ktorá bola úplný televízny typ. Bola smutná, keď šla do voliéry, že už nemala telku.“
Partneri so sovami chodievajú do škôl a škôlok, kde robia prezentácie a besiedky: „Deti učíme nielen o sovách, ale aj o správaní k zvieratám.“
Spoločne sme sa rozprávali aj o zranených sovách z prírody, ktoré im občas ľudia tiež nosia. Také u nich pobudnú len nevyhnutný čas. Zuzka spravidla do 24 hodín kontaktuje Záchrannú stanicu pre zranené živočích v Zázrivej, kam zranenú sovu odnesú na vlastné náklady.
Mnohé z nich sa potom dajú zachrániť a vrátiť do voľnej prírody.
Bežný deň starostlivosti o zvieratá u Zuzky a Mira sa začína budíčkom o šiestej. „Občas si prispíme, ale maximálne do pol siedmej,“ smejú sa.
Zuzka pracuje ako zdravotná sestra v Bratislave, kde pre prácu aj prechodne žije. Zvieratám venuje celý svoj voľný čas. Miro je zase elektrikár, ktorý chodieva robiť fušky, ale prioritne sa venuje zvieratám.
Základom je každému zvieratku doplniť vodu. Kone ďalej potrebujú seno, psíky zase vyvenčiť. Tie, čo sa dobre znášajú, venčia spolu, ostatné majú svoje vlastné výbehy.
Potom sa obvykle venujú sovám. Často chodia na vyššie spomenuté besiedky. Po návrate zase chystajú psom granuly, sovám kuriatka, koňom či zajacom ich špeciálnu potravu.
Večer ich čaká rovnaký kolobeh. „Človek sa tu nenudí,“ dodáva Zuzka.
Roboty majú stále viac než dosť. Nedávno sa im napríklad prihodilo, že sliepky svojvoľne odišli zo svojho výbehu. Vybrali sa na dobrodružný výlet ku koňom, kde ich najviac zaujalo hnojisko.
Keďže jeden kôň je veľmi mladý a s tým aj trošku divokejší, sliepky sa mu veľmi páčili a chcel sa s nimi hrať. V zápale hry sa mu však podarilo zvaliť ohrádku: „Ono je to také, že každý deň príde niečo nové, čo treba spraviť či upraviť.“
Pri poslednej veľkej búrke im tiež z maštale odnieslo kompletne celú strechu. Pršalo, fúkalo, ale rodinka nemala na výber. V hroznom nečase museli ísť aj tak von a strechu opraviť. Nedovolili, aby ich kone zostali bez potrebného prístrešku.
Spôsob života partnerov sa rozhodne dá nazvať obdivuhodným životným štýlom. Zvieratká jednoducho milujú a k láske k nim vedú aj svoje deti.
„Pokiaľ ide o mňa, ja viem, že niektorí rodičia sú takí, že hneď ako sa narodí dieťa, tak odstavia zvieratá. Ja som presvedčená o tom, že čím viac sa to dieťa stretáva so zvieratami, tým lepšiu imunitu si buduje,“ vysvetľuje Zuzka s tým, že každý sa predsa ako malý hrával v piesku. „A niektorí ho aj jedli,“ dodáva s úsmevom.
Zuzka už ako žiačka chodievala vypomáhať do Slobody zvierat, ako staršia sa stala ich dobrovoľníčkou. Psíky nosievala na očkovanie, venčila ich a v noci pomáhala so službou.
„Pre mňa sú zvieratá relax. Neklamú ani nenadávajú.“
Starať sa o toľko zvierat nie je len tak. Sumy za veterinárne služby sú, pochopiteľne, astronomické. Zuzka s Mirom však majú šťastie, že v okolí je zverolekár, s ktorým majú dobré vzťahy.
Je ochotný im spraviť cenu, no v prípade potreby, dobehnúť aj v noci. Takto im už zachránil koňa.
Rodina v súčasnosti žije v malej obci Bučany, no čoskoro sa budú sťahovať do väčších a vhodnejších priestorov. Hoci dedina pôsobí tradičným dojmom, a teda tak, že domáci sú na zvieratá zvyknutí, nie je to úplne tak. Niektorým prekážajú a reakcie nie sú vždy pozitívne.
„Neverím tomu, že človek, ktorý má odpor k zvieratám, by mohol mať rád ľudí,“ vysvetľuje nám Zuzka.
Stali sa im už rôzne nepríjemnosti, ktoré si odniesli, ako inak, vždy len zvieratá.
Šteniatka už dostali od ľudí pokazené mäso, ktoré malý pes nedokáže odlíšiť od normálneho jedla. Inému psíkovi zase našli v žalúdku obväz. Ten bol namočený do presnejšie neurčenej látky, ktorá ho pravdepodobne zabila.
Koňom už ľudia nahádzali do výbehu trávu s nastrihaným plastom. „Človek si povie, že kosil, niečo v tej tráve bolo, nevšimol si to. Že sa môže stať. Nie však to, čo sme mali my. Ja takýmto ľuďom nerozumiem,“ uzatvára Zuzka.
Podobné útoky, našťastie, nie sú až také časté, no, žiaľ, nie sú výnimkou.
Pozrite si archívnu reportáž o gekonovi ako domácom miláčikovi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
