Veľká predvolebná debata: Prekvapivý víťaz, najviac sklamal jeden z lídrov bývalej koalície

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Televízia Markíza priniesla veľkú debatu ôsmich predstaviteľov najsilnejších politických strán. Pozvanie prijali Michal Šimečka (PS), Erik Tomáš (Hlas), Milan Uhrík (Republika), Andrej Danko (SNS), Richard Sulík (SaS), Milan Majerský (KDH), Boris Kollár (Sme rodina) a Igor Matovič (OĽANO). Strana Smer účasť v debate odmietla.

Bez Fica a Pelegriniho. Kedysi stranícki kolegovia sa rozhodli neprísť do veľkej televíznej debaty na Markíze. Hlas napokon poslal svojho zástupcu v podobe Erika Tomáša. Smeru neúčasť určite nepomohla.

„Predpokladám, že debata mala vysokú sledovanosť, takže Fico mohol loviť v neistých vodách. Skalní voliči Smeru zrejme názor meniť nebudú, ale určite sa nájdu aj nejakí nepresvedčiví a práve na nich bola mierená táto debata,“ povedal na úvod politológ Radoslav Štefančík.

Prečítajte si tiež:

​Víťazom sa stal moderátor, najmenej zaujal Kollár

V debate bolo až osem lídrov, čo zabraňovalo väčšej interakcii medzi politikmi. Politológ tak prekvapivo za víťaza debety našiel v mene Michala Kovačiča.   

„Určite moderátor. Zvládol ich bravúrne. Každý politik si zrejme povedal, čo potreboval, sem tam niekto na niekoho reagoval, ale nepovedal by som, že táto debata mala konkrétneho víťaza,“ vysvetlil Štefančík.

Na druhej strane, z pozvaných politikov najmenej zaujal jeden z lídrov bývalej koalície. Politológovi sa hlavne nepáčilo jeho vystúpenie pri téme školstva.  

„Bolo vidieť, že v otázke školstva je úplne mimo. Na konkrétnu otázku splietal dve na tri a bolo vidieť, že okrem svojich tradičných floskúl nepriniesol k tejto téme absolútne nič nové,“ uviedol Štefančík.  

Politológ podotkol, že mu v debate chýbala žena, akoby bolo politika len mužskou záležitosťou.

„O emancipácii treba nielen hovoriť, ale aj konať. A mužskí politici by im mali ísť v ústrety,“ podotkol Štefančík.

​Súhrn debaty 

Predstavitelia strán na úvod odpovedali na otázku, o ktoré ministerstvá majú záujem v prípade, že by boli súčasťou nového kabinetu. Michal Šimečka považuje za prioritu naštartovanie ekonomiky, zlepšenie zdravotníctva a upokojenie spoločenskej situácie. Zlepšiť by to vraj vedel cez ministerstvá financií, zdravotníctva a školstva.

Milan Majerský jednoznačne označil za priority rezorty zdravotníctva a školstva. Richard Sulík by bral ekonomické rezorty, zdravotníctvo a školstvo. Pre Borisa Kollára sú najdôležitejšie ministerstvá dopravy, pôdohospodárstva a práce. 

Andrej Danko označil za priority dopravu, hospodárstvo a chcel by založiť samostatné ministerstvo cestovného ruchu. Milan Uhrík by v prípade účasti vo vláde chcel kontrolu nad dvoma príbuznými rezortmi, buď by chcel kombináciu obrana - vnútro či pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Erik Tomáš má medzi prioritami rezorty financií, práce a regionálneho rozvoja.

Prečítajte si tiež:

Výstavba nových nemocníc

Debata sa dotkla aj témy zdravotníctva. Takmer všetky strany v programoch sľubujú výstavbu nových nemocníc. Progresívne Slovensko by chcelo postaviť až tri nové zariadenia. Podľa Šimečku by mali stáť v Bratislave, Martine a v Košiciach. Priznáva však, že za jedno volebné obdobie to nestihnú, pretože výstavba novej budovy trvá aspoň štyri roky. 

Sulík hovorí, že je to čistá ilúzia. Postaviť nové nemocnice za pár rokov je podľa neho nerealizovateľné. Prioritou by mala byť nemocnica v Martine, ku ktorej už existuje projekt. 

Majerský považuje okrem nemocníc za priority aj zrušenie poplatkov za objednávanie a skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenia. „V prvom rade musí byť dostupná zdravotná starostlivosť,“ vyhlásil šéf KDH.

Matovič vyhlásil, že najlepším ministrom zdravotníctva bol Marek Krajčí. Rezort podľa neho zvládol aj napriek ťažkému obdobiu covidu.

Erik Tomáš kritizoval OĽANO za výber šéfov nemocníc. Hlas v programe napríklad sľubuje aj to, že každý ťažko chorý pacient bude mať dostupnú liečbu. 

Uhrík z hnutia Republika zas chce presadiť, aby súkromné poisťovne nemali zisk z povinného zdravotného poistenia.

​Práva sexuálnych menšín

Diskutujúci sa vyjadrili aj k tomu, či by podľa nich mali mať páry rovnakého pohlavia možnosť si zákonom upraviť dedenie. Jednoznačne za sú Boris Kollár, Richard Sulík aj Michal Šimečka. 

Andrej Danko sa vyjadril, že sú proti adopciám detí homosexuálmi, ale isté možnosti úpravy spolužitia by mali získať. Podobne to vidí aj Erik Tomáš. 

Proti zmene sú Milan Uhrík a Milan Majerský. Šéf KDH dokonca povedal, že homosexuálne páry majú dnes dostatočné možnosti na to, aby si upravili dedenie napríklad cez notára.

Igor Matovič pri tejto téme kritizoval program Progresívneho Slovenska a nesúhlasí, aby mali ľudia k dispozícii antikoncepciu. Podľa Matoviča by dvaja ľudia mali mať právo určiť si svojich dedičov, ak nemajú deti bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.

Prečítajte si tiež:

​Zdražovanie potravín

Ďalším okruhom diskusie bola vysoká inflácia a pomoc ľuďom s cenami potravín. Najväčší prienik v postojoch mali Milan Majerský a Richard Sulík. Zhodujú sa, že cesta je vyššia konkurencia medzi reťazcami. Pomôže vraj aj príchod poľského reťazca s lacným sortimentom. Majerský by tiež chcel nulovú DPH pre „predaj z dvora“. 

Sulík dodal, že nulová DPH pre maloroľníkov je nereálna. Reagoval aj na slová, že Poľsko a Maďarsko majú potraviny lacnejšie. Podľa šéfa SaS je za tým aj to, že majú inú menu ako euro. 

Vzácnu zhodu mali aj Tomáš a Matovič. Kritizujú veľké reťazce za to, že u nás sú tie isté výrobky drahšie ako v iných európskych krajinách. Zaviedli by povinnosť, aby boli ich výrobky rovnako drahé v každom štáte. 

Cestou zníženej DPH na vybrané potraviny by išli SNS aj Republika. Uhrík by tiež okresal prirážky obchodníkov. 

Progresívne Slovensko by sa vydalo iným smerom. Šimečka tvrdí, že regulovať ceny sa nedá a ceny potravín sú výsledkom udalostí vo svete. Ľuďom by pomohli skôr adresnými finančnými príspevkami.

Prečítajte si tiež:

​Najlepší a najhorší moment v histórii Slovenska

Diskutujúci dostali aj možnosť povedať, čo sú podľa nich najlepšie a najhoršie momenty v našej histórii. Matovič, Šimečka aj Tomáš považujú za najlepší okamih Slovenské národné povstanie.

Danko a Sulík zas Nežnú revolúciu v roku 1989. Pre Majerského je to vstup Slovenska do Európskej únie. Kollár a Uhrík považujú za najlepší moment vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

V otázke najhoršieho momentu sa všetci hostia zhodli. Označili druhú svetovú vojnu a vývoz židovských obyvateľov do koncentračných táborov. Uhrík a Tomáš ešte dodali, že v novodobých dejinách bola najhoršia udalosť vláda Igora Matoviča.

Priebeh celej debaty si môžete vypočuť aj vo forme podcastu.

V samotný deň volieb, v sobotu 30. septembra, okrem večernej relácie, v ktorej divákom hneď po zatvorení volebných miestností odprezentujeme exkluzívny EXIT POLL agentúry Focus pre TV Markíza a následne výsledky volieb, pripravujeme aj mimoriadne spravodajské vysielanie.

Niekoľkokrát počas volebnej soboty odvysielame krátke Televízne noviny. V nich dostanú diváci základné informácie o priebehu volieb, prípadných problémoch, naživo sa spojíme s našimi redaktormi, ktorí budú celý deň monitorovať situáciu v teréne.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti