Zľahčovanie a tolerancia sexuálneho obťažovania sú v slovenskej spoločnosti ešte stále častými javmi. Kristína a Eva z projektu „I see me“ nám vysvetlili, ako obete sexuálneho násilia prežívajú traumu a ako by malo ich okolie reagovať.
V rámci projektu sa stretávajú s príbehmi žien, ktoré sa stali obeťami násilia. Pracujú na tom, aby im pomohli prekonať psychické traumy. Ide o dlhodobý proces, ktorý každá žena zvláda individuálne.
Každú takúto traumu sprevádza strata sebahodnoty, pričom sa obeť nevníma ako plnohodnotná ľudská bytosť. Pri sexuálnom násilí to platí niekoľkonásobne.
Pri liečbe traumy je dôležitá podpora okolia, ktoré by malo byť oboznámené s tým, ako k obeti pristupovať.
„Dôležité je vytvoriť pre ňu bezpečné prostredie, kde sa nemusí báť s tým niekomu zdôveriť,“ tvrdí odborná garantka projektu Kristína Pomothy.
Obeť si často ani nemusí byť vedomá toho, o čo ide a odpojí sa od seba. Niektorí ľudia na traumu totiž reagujú tak, že ju úplne vytesnia zo svojho života. Je to ich forma prirodzeného obranného mechanizmu. Preto by malo okolie rešpektovať aj prípad, keď sa im obeť zdôveriť nechce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
