Prezidentka SR Zuzana Čaputová žiada o výklad ústavy v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora. Na Ústavný súd (ÚS) SR sa obrátila z dôvodu existencie ústavného sporu medzi ňou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
Čaputová sa obrátila na ústavný súd v súvislosti s tým, že jej Žilinka odmietol poskytnúť rozhodnutia generálnej prokuratúry podľa paragrafu 363.
Prezidentka generálneho prokurátora o dané rozhodnutia, ktoré on a jeho námestník urobili od jeho vymenovania do funkcie 10. decembra 2020, žiadala v marci. Od Žilinku požadovala všetky rozhodnutia, ktorým podľa paragrafu 363 vyhovel aj nevyhovel.
Generálny prokurátor jej v apríli odpísal, že žiadosti nevyhovie. Uviedol, že poskytnutie súčinnosti v požadovanom rozsahu by predstavovalo porušenie zákona. Prezidentka podľa neho nie je oprávnená posudzovať kvalitu fungovania ústavnej autority generálneho prokurátora.
Prezidentka si myslí, že sa Žilinka mýli. „Prezidentka je na rozdiel od generálneho prokurátora presvedčená, že z ústavného postavenia prezidentky a generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a ústavných oprávnení prezidentky voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte, sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora,“ uvádza hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora,“ dodáva Strižinec.
Paragraf 363 Trestného zákona nie je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom Ústavný súd SR, pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
