Ivana Korčoka za prezidenta určite nepodporia Smer ani Hlas. Kým Smer ho viní z prezliekania kabátov, Hlas ho považuje za spoluvinníka zlej situácie na Slovensku. Ďalšie strany sa chcú vyjadriť až po septembrových parlamentných voľbách.
Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok bude kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024. Oficiálne to vyhlásil na tlačovej konferencii.
Jeho hlavnými hodnotami, o ktoré sa chce opierať, sú spolupráca, skúsenosť a služba vlasti. Vyzdvihuje aj snahu spájať spoločnosť a hovorí, že ľudia musia zísť dole z barikád a začať sa spolu rozprávať.
Do volieb pôjde ako občiansky kandidát. O podpore politických strán sa ešte vraj nerozprával s ich lídrami. Podporu Zuzany Čaputovej by si vážil.
Korčok špekuloval o kandidatúre už pred letom, keď sa o svojej budúcnosti rozhodovala úradujúca prezidentka Čaputová. Vtedy uviedol, že kandidatúru zvažuje a ak by Čaputová chcela vo funkcii pokračovať, on by do volieb nešiel.
Prezidentka oznámila rozhodnutie nekandidovať koncom júna a Korčok si nechal niekoľko mesiacov na premyslenie. Presne mesiac pred parlamentnými voľbami oznámil svoje konečné rozhodnutie.
„Mojím hlavným cieľom je pomôcť Slovensku. V prípade, že uspejem, chcel by som niesť spoluzodpovednosť za to, ako naša krajina napreduje,“ vyhlásil Korčok.
Prezidentská kampaň momentálne ani neexistuje, hoci máme do volieb len vyše polroka. Dôvodom sú nadchádzajúce parlamentné voľby, na ktoré sa sústreďujú všetky politické strany a osobnosti.
Z toho dôvodu väčšina strán ešte nemá prezidentského kandidáta a súboj sa nezačal ani medzi nezávislými osobnosťami. Aj odborníkom sa preto ťažko komentuje aktuálna situácia.
Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik si myslí, že kandidátov bude nakoniec viac a hlasy budú rozdrobenejšie.
O tom, aké šance má Korčok, napovedá zatiaľ len jeden prieskum z júna tohto roka. Z opýtaných by desať percent Korčoka určite volilo za prezidenta a ďalších 24 percent by nad ním uvažovalo.
Najväčšiu šancu podľa prieskumu má šéf Hlasu Peter Pellegrini. On sa k prípadnej kandidatúre nevyjadruje.
Korčok má podľa Slosiarika najväčšiu šancu medzi voličmi Progresívneho Slovenska, SaS, OĽANO a Sme rodina.
„Myslím si, že podporu môže získať od SaS a Progresívneho Slovenska. Pri ostatných spomínaných stranách je to podľa mňa ešte otvorené,“ myslí si Slosiarik.
Samotné strany sú zatiaľ vo vyjadreniach opatrné.
„Som rád, že sa Ivan Korčok rozhodol kandidovať. A je podľa môjho názoru aj správna cesta, že sa rozhodol ísť občianskou cestou a zbierať podpisy. Viac sa k prezidentským voľbám ale budeme vyjadrovať až po tých parlamentných, ktoré nás čakajú už o 31 dní. Pre PS je dnes absolútnou prioritou, aby vo voľbách do NR SR uspela lepšia budúcnosť Slovenska, a nevznikla vláda Roberta Fica s ministrami Mazurekom a Dankom,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka.
SaS ešte jednoznačne nechce nikoho nepodporiť. Hodnotovo sú si s Korčokom blízki a bol aj nominantom liberálov na poste ministra zahraničných vecí vo vláde Igora Matoviča aj Eduarda Hegera až do momentu, kým SaS nevystúpila z koalície.
OĽANO Korčokovo rozhodnutie víta, no jednoznačne ho hnutie nepodporilo.
„Kandidatúru Ivana Korčoka v najbližších prezidentských voľbách vítame a zároveň veríme, že vo finále si demokraticky a protikorupčne cítiaci voliči budú môcť vybrať z viacerých dobrých kandidátov. Od budúceho prezidenta či prezidentky očakávame najmä to, že nebude odtrhnutý od reality dennodenného života ľudí na celom Slovensku a bude zastupovať záujmy všetkých čestných ľudí, nie len svojich obľúbencov,“ uviedli Obyčajní.
Ďalšie strany hovoria, že k prezidentským voľbám sa vyjadria až po parlamentných. Uviedli tak SNS aj KDH.
Podľa Slosiarika z prieskumu vyplýva, že medzi voličmi KDH a Hlasu má Korčok priemerné šance. Hlas aj Smer sa pritom už voči Korčokovi jednoznačne vyhranili.
„Ivan Korčok ako nominant SaS vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera nesie spoluzodpovednosť za katastrofálny stav, v ktorom sa Slovensko ocitlo. Ambíciou Hlasu bude ponúknuť alebo podporiť kandidáta, ktorý bude na jednej strane garantom zotrvania Slovenska v Európskej únii a NATO, ale na druhej strane bude citlivo vnímať problémy každého jedného človeka a aktívne konať tak, aby sa jeho život zlepšoval,“ uviedol Peter Pellegrini.
Smer zvolil tvrdší slovník. „Ivan Korčok je typickým prezliekačom kabátov. Smer - SSD hovorí jasne - ďakujeme, neprosíme!“ Na sociálnej sieti strana uvádza, že Korčok mení svoju zahraničnopolitickú orientáciu podľa aktuálnej politickej situácii.
Podobne ako pri voličoch Smeru, aj medzi voličmi Republiky má podľa sociológa Korčok veľmi slabú podporu.
Zo známych mien oficiálnu kandidatúru ohlásil len bývalý diplomat a tiež exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. V rozhovore pre Denník N povedal, že by neodmietol podporu Smeru.
Kandidatúru nevylúčil ani vedec Róbert Mistrík, ktorý sa o post uchádzal už v roku 2019, no odstúpil v prospech Zuzany Čaputovej.
Aktuálne sa k prezidentským voľbám nechce vyjadrovať. Na sociálnej sieti uviedol, že do 30. septembra sa treba sústreďovať na parlamentné voľby.
„Najprv poďme zviesť jeden zápas, potom sa s rozvahou môžeme pustiť do druhého,“ vyhlásil Mistrík.
Špekuluje sa aj o kandidatúre generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Práve on by mohol získať podporu Smeru, Hlasu, Republiky aj hnutia Sme rodina. Žilinka však tieto špekulácie nepotvrdil.
Jedným z možných kandidátov bol aj bývalý politik a diplomat Peter Weiss. Oficiálne kandidatúru odmietol.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
