Globálne otepľovanie a El Niño. Tieto dva fenomény ovplyvnia klímu a s ňou aj počasie na našej planéte. Je možné, že výkyvy počasia sa vyskytnú počas jesene aj u nás.
Svetové predpovede počasia naznačujú, že efekt javu El Niño udrie naplno koncom leta a začiatkom jesene.
Dôsledkom bude mimoriadne teplé počasie a rekordy budú pokračovať aj nasledujúci rok. V 2024 budeme zrejme svedkami najteplejšieho roku v histórii meraní.
Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas uviedol, že fenomén El Niño s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k novému prudkému nárastu globálneho otepľovania a zvýši šancu na prekonanie teplotných rekordov.
Svetové médiá už prichádzajú s prvými predpoveďami na tohtoročnú jeseň. Podľa New York Times bude počasie ovplyvnené nielen prirodzeným javom El Niño, ale aj globálnym otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou.
V dôsledku otepľovania môžu byť vplyvy El Niña brutálnejšie.
Podľa predpovede Svetovej meteorologickej organizácie existuje asi 80-percentná pravdepodobnosť, že sa El Niño vytvorí medzi júlom a septembrom.
Predpovede sú založené na pozorovaniach modelov vetra a teplôt oceánov, ako aj na modelovaní klímy.
Meteorológ zo SHMÚ Cyril Siman potvrdzuje, že El Niño ovplyvní počasie aj u nás.
„V Európe hovoríme skôr o nepriamom vplyve tohto fenoménu na počasie u nás. Priamy vplyv pozorujeme v južnom Pacifiku. Jav El Niño má potom vplyv na globálnu teplotu, ktorá zvykne byť počas tejto fázy pacifickej oscilácie vyššia, ako je priemer a zvyčajne práve najteplejšie roky sa vyskytujú v čase El Niña,“ uvádza Siman.
To, ako presne bude u nás vyzerať október, však zatiaľ nevie povedať.
September zatiaľ nevyzerá byť extrémne teplý. Podľa predpovede bude priemerne až mierne nadpriemerne teplý. Prelom augusta a septembra však prinesie nadpriemerne veľa zrážok.
Meteorológ Siman hovorí, že každé ročné obdobie so sebou prináša aj výkyvy počasia.
„Je veľká pravdepodobnosť, že v priebehu troch jesenných mesiacov sa nejaké extrémy v počasí u nás vyskytnú. Ak sa bavíme o teplote vzduchu, tak v poslednom čase je skôr vyššia pravdepodobnosť na prekonanie kladných extrémov teploty vzduchu ako tých záporných, ale občas sa stále vyskytnú aj extrémne chladné dni,“ hodnotí Siman.
Leto sa síce ešte neskončilo, no už teraz môžu meteorológovia povedať, že bolo nadpriemerne teplé.
„Mali sme tri vlny horúčav, čo je v posledných rokoch už štandard, a tá posledná práve prebieha a je najdlhšia aj najintenzívnejšia. Zaznamenali sme počas nej aj zatiaľ najvyššiu teplotu vzduchu tohto roka, a to 21. 8. v Slovenskom Grobe, kde sme namerali 36,5 °C,“ približuje meteorológ Siman.
K nepríjemnému pocitu prispieva aj vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá spôsobuje dusno.
„Zaznamenali sme aj mimoriadne veľké krúpy. Stalo sa tak 24. júla v obci Smilno. Najväčšie z nich mali v maximálnom priemere až osem centimetrov, čím bol vyrovnaný rekord najväčšej krúpy zaznamenanej na Slovensku z Košíc z 27. júna 2019. Veľké krúpy v oboch prípadoch vyprodukovali supercelárne búrky,“ dodáva Siman.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
