Noc spred 55 rokov sa Čechom a Slovákom vryla hlboko do pamäti. Socializmus s ľudskou tvárou, život bez cenzúry a sloboda cestovania sa síce pozdávala obyvateľom Československa, no vedeniu Sovietskeho zväzu rozhodne nie.
Vojská Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 z večera do rána obsadili naše územie a pochovali nádej na život v slobodnej krajine na dlhých 21 rokov.
Rozprávali sme sa s generáciou, ktorá augustové udalosti zažila, ale aj s mladými ľuďmi, pre ktorých je to, žiaľ, takmer neznáma téma.
Všetko sa začalo v noci a mnoho ľudí o ničom netušilo. Dozvedeli sa to až z televízie či rozhlasu.
Do ulíc vychádzali najmä mladí. „Preto vidíme aj na obrázkoch veľa mladých ľudí, ktorí držia zástavy alebo kričia nejaké heslá,“ vysvetľuje historička Petra Hudek.
Heslá sa týkali aj Československa, odkazovali na jednotu či výdrž obyvateľstva.
Iné boli v ruštine a adresované boli priamo sovietskym vojakom. „Pýtali sa na dôvod okupácie, ich prítomnosti,“ hovorí odborníčka.
Politológ Jozef Lenč poukazuje na to, že medzi udalosťami z roku 1968 z Československa a tým, čoho sme dnes svedkami na Ukrajine, môžeme vidieť isté paralely.
„Na jednej strane máme dominantnú regionálnu mocnosť, istého hegemóna, ktorý v prípade Československa mal vplyv na našu politiku, v prípade Ukrajiny si Rusko ten vplyv minimálne nárokovalo,“ podotýka Lenč.
„A na druhej strane štát napadnutý za účelom zmeny režimu a nastolenia politických reprezentantov, ktorí budú v područí hegemóna. V Československu sa to rýchlo podarilo. Mohutná invázia bola úspešná. Na Ukrajine sa to nepodarilo,“ hovorí.
Petra Hudek dodáva, že Rusi veľmi radi používali slovo fašizmus. Podobne, ako dnes o Ukrajine, tvrdili, že v Československu vládne fašizmus.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
