Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia za pracovnými skúsenosťami a zisťujú, že v iných krajinách veci fungujú lepšie ako u nás. Často ich na zahraničí lákajú aj lepšie platové podmienky.
Soňa má 23 rokov a momentálne je študentkou posledného ročníka fyzioterapie v Piešťanoch. Už druhé letné prázdniny sa rozhodla pracovať ako chyžná v Nórsku. Vďaka cestovaniu a práci v zahraničí si uvedomuje, ako sa žije za hranicami a zároveň vidí, koľko vecí na Slovensku nefunguje.
Svoju budúcnosť zatiaľ vidí doma, ale aj to sa môže zmeniť, pokiaľ sa situácia nezlepší. Ako budúcej fyzioterapeutke jej záleží na stave zdravotníctva a pacientoch. Po ukončení štúdia by chcela pokračovať vo svojom odbore, ale všetko bude závisieť od pracovných príležitostí a podmienok.
Pôjdeš voliť v parlamentných voľbách?
Áno, pôjdem voliť v parlamentných voľbách. Rovnako tak, ako som sa zúčastnila všetkých predchádzajúcich volieb odkedy mám právo voliť. Nie je mi totiž jedno, čo sa deje v mojom okolí.
Už vieš koho budeš voliť, alebo sa stále rozhoduješ?
Nakoľko sa s mojimi názormi a hodnotami nezhoduje veľa politických strán, už som asi rozhodnutá, koho chcem voliť. To, komu odovzdám svoj hlas, ovplyvnilo aj to, že som liberálka a na základe toho som sa aj rozhodovala. Ani som sa nezamýšľala, že by som išla voliť inú stranu, iné sa totiž nezhodujú s mojimi preferenciami.
Podľa čoho si sa rozhodla?
Ešte som si nečítala kandidátky strán. Ale čoskoro si pozriem kandidátku strany, ktorú pôjdem voliť. Vždy to robím takto, keď sa blížia voľby. Keďže viem koho chcem voliť, kandidátky iných strán si vôbec nebudem pozerať.
Pri svojej strane si pozriem všetkých kandidátov a ak tam nájdem niekoho, kto mi bude vyhovovať, prípadne spĺňať veci, o ktorých si myslím, že na nich treba popracovať, tak budem krúžkovať konkrétneho kandidáta alebo iba stranu.
Nečítala som kandidátky a predvolebné kampane a sľuby iných strán, pretože mi stačí, ako sa tieto strany prezentujú v parlamente a snažia sa zakryť skutočné veci a problémy za banality.
Sleduješ aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu?
Aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku aktívne nesledujem, nakoľko sa nachádzam v zahraničí. Ale mám pocit, že médiá, ku ktorým sa bežne dostanem, napríklad aj na sociálnych sieťach prezentujú skôr negatívne správy alebo senzácie, články, na ktoré človek rýchlo klikne a takéto ja ani neotváram. Nesledujem čo sa deje aktuálne, prehľad som si robila v priebehu celého predchádzajúceho volebného obdobia.
Chcela by si zostať žiť na Slovensku?
Momentálne sa nachádzam v Nórsku, už som tu bola aj minulý rok. A celkom mi to tu otvorilo oči a pohľad na život vo svete alebo na Slovensku. Doterajšiu skúsenosť, ktorú mám zo zdravotníckeho zariadenia v Nórsku, je síce len jedna, ale taká, že tu síce zdravotnícky personál nie je úplne priateľský a vysmiaty, ale podľa toho, čo som mala možnosť vidieť, zdravotníci nie sú tak vyťažení ako tí na Slovensku. Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila, že v Nórsku je možné postaviť 25-kilometrový tunel, aj keď ponad neho vedie normálna cesta, čo sa na Slovensku zdá nemožné. Aj táto „banalita“ ma núti zamýšľať sa nad životom alebo mojou budúcnosťou na Slovensku.
Čo by sa muselo zmeniť, aby si zostala?
Z môjho pohľadu by sa muselo zmeniť veľa vecí. Ja som študentka zdravotníckeho oboru, ktorý aktuálne v Bratislave na rôznych pracovných portáloch ponúka mzdu, ktorá je možno o 100-200 eur vyššia ako tá, čo zarába vedúca predavačka v menšom obchode, čo je podľa mňa na zamyslenie. Druhá dôležitá vec je vyťaženosť zdravotníckeho personálu. A celkovo fungovanie republiky, názory ľudí na iných ľudí a závisť. Tieto veci vnímam čiastočne ako zlú stránku Slovákov, že je to asi prirodzene v nás. Takéto veci by sa museli zmeniť – od samotného fungovania štátu, zdravotníctva, budovanie infraštruktúry a iné podstatné témy. A nakoniec až po samotnú mentalitu Slovákov, ktorí sa nebudú škriepiť, hádať a robiť si navzájom zle.
Keby si mohla, čo by si na Slovensku zmenila?
Keďže študujem zdravotnícky odbor, tak sa snažím začať od seba, a to najmä v prístupe k iným ľuďom, respektíve k pacientom. Vždy sa snažím v živote riadiť mottom, že sa k ľuďom správam tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Dúfam, že sa moje vnímanie nezmení, najmä ak zostanem pracovať v zdravotníctve.
Viac informácií ku kampani Nerozhoduj za mňa v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
