Na voľbu poštou sa prihlásilo rekordné množstvo občanov. Kým vo voľbách 2020 prišlo 55-tisíc žiadostí, teraz je ich vyše 70-tisíc. Podľa šéfa kampane Srdcom doma pomôže, ak bude táto možnosť aj v prezidentských voľbách. Slovákom v zahraničí vraj nestačí raz za štyri roky pocítiť, že sú súčasťou diania v krajine.
Zo zahraničia poslalo žiadosť o voľbu poštou v septembrových voľbách rekordné množstvo Slovákov. Kým v roku 2020 chcelo voliť 55 117 ľudí, tento rok 72 993 občanov.
Šéf kampane Srdcom doma Samuel Zubo to považuje za fantastické číslo.
Pôvodné ciele kampane boli pritom o čosi ambicióznejšie. Verili, že sa prihlási až 100-tisíc občanov.
Zubo si to vysvetľuje tým, že jeho iniciatíva je malé občianske združenie bez zamestnancov a bez donorov. Dobrovoľníci pracovali na kampani bez nároku na odmenu.
Na reklamné účely minuli štyritisíc eur, ktoré im darovali ľudia.
„Realizovali sme reklamu s cielením na slovensky hovoriacich používateľov webu. Z analýzy reklamy vyplýva, že každých 1000 eur viedlo k 800-tisíc zobrazeniam reklamy na internete a tie k asi 3516 návštevám na stránke Srdcom doma,“ vysvetľuje Zubo.
V prepočte to na jedného záujemcu o voľbu poštou bolo minutých približne 0,28 eura.
„Samozrejme, to ešte neznamená, že tento užívateľ mohol o voľbu poštou požiadať. Dáva nám to ale predstavu, ako sa dajú kvantifikovať investície do reklamy,“ vysvetľuje Zubo.
Či bola kampaň úradu vlády, ministerstva zahraničných vecí a rezortu vnútra efektívna, nechce komentovať. Verí, že si ju štát sám vyhodnotí a zverejní, koľko na to vyčlenil peňazí a zistia, čo by mohli nabudúce urobiť lepšie.
Zubo dodáva, že na rozhodnutie voliť nevplýva ani tak to, či ľudia vedieť, ako na to, ale skôr ich motivuje výzva od ich blízkych.
„Najlepším nakopnutím je v tomto prípade osobná výzva od priateľov, príbuzných, verejne známych osobností. Ani to však nemusí stačiť, ak štát zanedbáva kontakt s krajanmi v zahraničí. Raz za volebné obdobie rozhodne nestačí prihovoriť sa občanom v zahraničí s výzvou, aby sa zapojili do diania vo vlasti,“ konštatuje Zubo.
Zlepšením by napríklad podľa neho bolo to, ak by mali občania možnosť voliť zo zahraničia aj v iných typoch volieb, napríklad v prezidentských. Tak by mali Slováci väčší kontakt s dianím v krajine a mali by aj silnejší pocit, že sa podieľajú na jej spravovaní.
Podľa Zuba zabrala teraz ešte jedna vec - pozitívna emócia.
„Nestrašili sme, čo sa stane, ak nás bude málo. Naopak, zdôrazňovali sme, aké je správne byť pri tom. Toto nadšenie prevzalo naše online spoločenstvo, ktoré žilo na sociálnych sieťach touto témou a šírilo nadšenie z toho, ako sa počty voličov zo zahraničia rozširovali,“ komentuje Zubo.
Pomohla aj elektronizácia celého procesu. V týchto voľbách bolo možné prvýkrát požiadať o voľbu poštou elektronicky prostredníctvom aplikácie.
Podľa údajov rezortu vnútra tak urobilo 99 percent ľudí. Zatiaľ odvolilo viac ako tritisíc voličov.
Aký typ voliča sú občania v zahraničí, je ťažké presne definovať. Štatistický úrad ich totiž delí na dve skupiny: Tých, ktorí volili zo zahraničia a majú v zahraničí aj trvalý pobyt a tých, ktorí volili zo zahraničia, ale nemajú tam trvalý pobyt.
Sú to napríklad študenti študujúci v cudzine alebo aj ľudia, ktorí žijú na Slovensku, ale vedia, že v čase volieb budú mimo územia Slovenska.
Tieto dve skupiny sú rozdielne veľké. Tých, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, je o veľa menej a štatistický úrad zverejnil len ich volebné preferencie.
Tak napríklad vo voľbách v roku 2020 bolo Slovákov s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí aj odvolili, 3825.
Vyše tretina z nich volila koalíciu PS/Spolu, nasledovali Za ľudí, OĽANO a SaS. Podľa ich preferencií by sa do parlamentu nedostala ĽSNS, Smer ani Sme rodina.
Celkovo však zo zahraničia volilo 48 925 ľudí. Ako táto väčšia časť zahraničných hlasov skončila, nevieme.
Odborníci sa však zhodujú, že je veľmi pravdepodobné, že ide o skupinu voličov, ktorí odmietajú populistické a extrémistické strany.
Podobne preto podľa nich budú voliť aj v týchto voľbách. Podľa sociológa a šéfa prieskumnej agentúry Martina Slosiarika bude v počte odovzdaných hlasov zo zahraničia najviac profitovať Progresívne Slovensko.
Majú vôbec voliči zo zahraničia významný vplyv na výsledok volieb? V roku 2020 tvorili 1,67 percenta všetkých hlasov pri volebnej účasti 65,8 percenta.
Slosiarik odhaduje, že účasť v týchto voľbách môže byť približne rovnaká, prípadne o niečo vyššia. Podiel zahraničných hlasov by sa tak podľa neho mohol zvýšiť na 2,5 percenta.
Hoci to nie je veľké číslo, niektorým stranám to môže zachrániť „krk“. Ide najmä o strany, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti.
Podľa Slosiarika je najväčším kandidátom na víťaza v tejto kategórii SaS. Prieskumy im merajú okolo päť percent a práve liberáli zvyknú byť populárnou voľbou zahraničných Slovákov.
To, že každý hlas sa ráta, dokazuje aj volebný výsledok progresívcov v minulých voľbách. Na vstup do parlamentu im chýbalo 926 hlasov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
