Záplavy ako v Slovinsku môžu postihnúť aj nás. Aké prírodné katastrofy nám hrozia?

Ničivé záplavy v Slovinsku
Ničivé záplavy v Slovinsku. Zdroj: AP Photo

Škody za stovky miliónov eur napáchali prívalové dažde v Slovinsku. Bleskové búrky, ktoré dokážu v priebehu desiatok minút zatopiť celé obce, v posledných dňoch úradovali aj na Slovensku. Odborníci po celom svete varujú, že prírodné katastrofy v dôsledku klimatickej zmeny sa stanú novým štandardom.

Dve tretiny krajiny zasiahnuté povodňami, dediny a mestá odrezané od sveta. V Slovinsku spadlo za deň toľko zrážok ako bežne za mesiac. V budúcnosti sa podobná katastrofa môže pokojne vyskytnúť aj na Slovensku.  

„V zásade neexistuje dôvod, prečo by záplavy podobného rozsahu nemohli niekedy v budúcnosti postihnúť aj Slovensko,“ uviedol pre TVNOVINY.sk Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky. Zrážky sú totiž čím ďalej, tým extrémnejšie.

Za všetko môže kontinuálny rast priemernej teploty. Podobných katastrof tak bude pribúdať dovtedy, kým globálna teplota neprestane stúpať.

Ako teda stopnúť tento trend? „Jediný spôsob je zastaviť vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry,“ znie jednoznačná Ačova odpoveď.

Jednotlivé štáty, vrátane Slovenska, však pre to podľa neho ani zďaleka nerobia dostatok. „Globálna spotreba fosílnych palív bude tento rok pravdepodobne rekordná,“ konštatoval.

Prečítajte si tiež:

Nebezpečné sú aj suchá

Záplavy v dôsledku prívalových dažďov však nemusia byť jedinou hrozbou, ktorú so sebou prináša globálne otepľovanie.

Dlhé obdobia sucha nahrávajú aj lesným požiarom. Kanada, Grécko či Chorvátsko by o tom v posledných mesiacoch vedeli povedať svoje. V našich končinách zarezonoval vlaňajší požiar v Českom Švajčiarsku.

Prečítajte si tiež:

Aj keď požiare spôsobuje často svojím konaním človek, horúce a suché počasie je to, čo z malej iskry dokáže spôsobiť katastrofu obrovských rozmerov.

Oheň rýchlejšie pohltí vysušené stromy, kríky či lúky a dlhé obdobia sucha, samozrejme, nepomáhajú pri jeho likvidácii.

Podľa vedeckého pracovníka platí pri požiaroch to isté, čo pri záplavách.

„Lesné požiare sú výsledkom suchého a horúceho počasia. Takéto periódy sa budú u nás predlžovať a budú intenzívnejšie. Bohužiaľ, rast rizika lesných požiarov bude v našich podmienkach pokračovať aj naďalej,“ zhodnotil Ač.

Škody v lesníctve aj poľnohospodárstve

Ďalším ničivým dôsledkom extrémneho počasia bývajú tornáda. Tie každoročne devastujú napríklad Spojené štáty, no skúsenosti s nimi majú už aj u našich susedov.

V roku 2021 si tornádo na Morave vyžiadalo päť obetí a v nemocnici skončili desiatky ľudí.

Prečítajte si tiež:

Každopádne, odborník tvrdí, že hoci tornád môže v našom regióne pribúdať, budú aj naďalej zriedkavé. Následkov ako v USA sa tak netreba obávať.

Kde však bude škôd stále viac, je oblasť lesníctva a poľnohospodárstva. „Vplyvom kombinácie extrémnych hydro-klimatických podmienok a rozširovania existujúcich škodcov a príchodu nových, bude riziko rozsiahlych škôd narastať exponenciálne,“ varuje odborník.

Opýtali sme sa aj na to, či na Slovensku budeme o 15 až 20 rokov zápasiť s prírodnými katastrofami na pravidelnej báze.

„Určite budeme svedkami udalostí ešte väčších rozmerov. Už by som ani nehovoril o „prírodných katastrofách“, pretože podmienky, v ktorých vznikali pred 100 alebo 200 rokmi, už dnes vďaka človeku neexistujú,“ tvrdí.

Extrémnym prejavom počasia v dôsledku klimatickej krízy sme sa venovali aj v reportáži:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Životné prostredie

Dôležité udalosti