Mestá dostali rok a pol na to, aby sa pripravili na úplný zákaz parkovania na chodníkoch. Tie priznávajú, že v niektorých lokalitách jednoducho iná možnosť nie je. Na chodníkoch teda nakreslia čiary a osadia značky. Parkovanie tak bude naďalej legálne. Odborníkovi sa nepáči, že sa zavádzajú zákazy, ale nebudujú sa nové parkoviská.
Vodičov od prvého októbra čaká veľká zmena. Začne platiť zákaz parkovania na chodníkoch. Ten schválili už v marci minulého roka, ale poslanci napokon účinnosť zákona preložili na október 2023. Chceli tak dať dostatočný čas mestám na prípravu.
Zisťovali sme, čo podnikli najväčšie mestá na Slovensku. Odborník to nevidí ružovo a myslí si, že to spôsobí len to, že policajti budú mať ďalšie „ľahké terče“ a vodičov budú pokutovať.
Podmienky sú zatiaľ benevolentné. Vodiči môžu parkovať na chodníku, ak nechajú voľný aspoň 1,5 metra. Okrem toho poslanci obmedzili parkovanie na chodníkoch len pre vozidlá do 2,8 tony.
Ak si ľudia mysleli, že zmena povedie k tomu, že autá z chodníkov definitívne zmiznú, sú na omyle. Mesto totiž môže vyznačiť parkovacie miesto aj na chodníku. Musí tam byť však osadená značka.
Vyzerá to tak, že mnohé mestá sa k tomuto kroku aj uchýlia. Napríklad, Nitra si urobila analýzu miest, kde vodiči najčastejšie využívajú chodníky na parkovanie. Z analýzy im vyšli úseky, ktoré sa rozhodli ponechať na parkovanie a označia ich.
„Aktuálne pracujeme na odsúhlasení dopravného značenia. Ide najmä o ulice Na Hôrke, Partizánska, Mikovíniho, Benkova, Bizetova, Novomeského, Petzwalova, Jedlíková, Dlhá a Nová. Uvedené vytypované lokality, kde ostane zachované parkovanie na chodníkoch, sú najmä v miestach sídlisk, kde vidíme problém so statickou dopravou,“ priblížila hovorkyňa Nitry Lenka Mareková.
Počet policajtov nenavyšovali. Kontroly teda budú vykonávať v rámci aktuálnych kapacít.
Pripravenosť sľubuje aj Banská Bystrica. Hľadanie vhodných lokalít na parkovanie a následné označovanie je v procese prípravy.
„Chodníky by mali patriť chodcom, a preto sme otvorení zmenám, ktorými sa budú rešpektovať ich práva,“ uviedla hovorkyňa Banskej Bystrice Dominika Adamovičová.
V trochu inom postavení je hlavné mesto, ktoré už zavádza parkovaciu politiku vo viacerých mestských častiach. Ľudia v zónach môžu parkovať len na vyznačených miestach a nerezidenti si parkovanie musia platiť.
Sú aj časti, na ktorých nemôžu parkovať nerezidenti ani za poplatok. Podľa hovorcu Bratislavy Petra Bublu sa mesto venuje regulácii parkovania na chodníku dlhodobo a koncepčne.
Zmena sa teda v hlavnom meste dotkne len lokalít, ktoré nespadajú do regulovaného parkovacieho systému PAAS. Bubla vysvetľuje, že vyhodnocovali viacero kritérií na určenie, ktoré chodníky sú vhodné na parkovanie.
„Brali sme do úvahy napríklad šírkové pomery, blízkosť inštitúcií ako základná škola či nemocnica, množstvo rezidentov danej zóny, riziká premávky z dôvodu vychádzania a schádzania z chodníka a ďalšie,“ dodal Bubla.
Parkovanie na chodníkoch tam podľa neho bude povolené len dočasne, kým sa daná štvrť nezapojí do PAAS.
Parkovaciu politiku zavádza aj Žilina. „V tejto súvislosti rátame na vybraných uliciach aj s parkovaním na chodníkoch. Tieto miesta budú preto vyznačené, aby bolo parkovanie oprávnené. V tom je naša výhoda, že už to v minulosti bolo umožnené a vyznačili sme to,“ uviedla vedúca komunikačného odboru mesta Žilina Katarína Gazdíková.
„Na sídliskách nie je priestor na parkovanie na chodníkoch a vo vidieckych mestských častiach sú chodníky najmä na hlavných ťahoch na zberných komunikáciách,“ dodáva Gazdíková.
Ľudom radí, že majú parkovať vo svojich domoch alebo na miestnych cestách v súlade s pravidlami.
„Chodníky majú patriť v prvom rade chodcom, nie autám. Každý účastník premávky má svoj priestor. K zákazu parkovania v spolupráci s inými mestami na Slovensku pripravujeme aj informačnú kampaň pre verejnosť,“ dodáva Gazdíková.
V Žiline tiež chystajú nové parkoviská. „Stavebne sú projekčne a povolením pripravené nové parkovacie miesta na sídliskách – na Hájiku a Solinkách. Hájik sa začne 1. etapou realizovať pravdepodobne už v tomto roku a v nasledujúcom roku Solinky. Súčasne sa tento rok projekčne začnú pripravovať aj nové parkovacie miesta na sídliskách Vlčince a Hliny,“ uviedla Gazdíková.
S otázkami sme sa obrátili aj na mestá Košice a Prešov. Odpovede sme zatiaľ nedostali.
Motoristický novinár Alexander Štefuca zmenu nešetrí kritikou. Nepáči sa mu, že sa k problémom nepristupuje systémovo a vodiči sú vytláčaní už aj z ciest.
„Mestá nielen v posledných dvoch-troch rokoch, ale v posledných desaťročiach, bojujú s mnohými problémami: ako ľudí ubytovať, ako riešiť dynamickú dopravu a na statickú dopravu sa zabúdalo dlhé desaťročia,“ hovorí odborník.
Dodáva však, že za mnohé problémy si môže samosprávy samé.
„Nemali problém podpisovať veľké projekty, nemali problém s obludnou výstavbou, veď chcú, aby tam ľudia boli a žili, ale nebudovali parkovacie miesta,“ upozorňuje Štefuca.
Súčasné trendy, ktoré majú zvýhodňovať chodcov a cyklistov podľa Štefucu niekedy pripomínajú hon na čarodejnice. Hovorí, že ľudia si nekupujú autá preto, aby druhým ubližovali, alebo zavadzali, ale preto, že ho potrebujú a veria, že ho budú mať kde odparkovať.
„Tieto iniciatívy majú zásadný problém. Neukázali sme ľuďom, kam majú autá zaparkovať. Keď chcem, aby človek nehádzal odpadky na zem, tak mu blízko dáme odpadkový kôš,“ argumentuje odborník.
Priznáva, že chodníky nie sú určené pre autá, ale tie tam parkujú len preto, že sú vytláčané.
Po prvom októbri podľa Štefucu nastane to, že policajti si budú „vychutnávať“ pokutovanie. Namiesto zákazu by podľa odborníka pomohlo prerábať nevyužívané plochy na parkoviská.
V bratislavskom Starom Meste sa zmenila parkovacia politika. Viac ako 3,5-tisíca parkovacích miest prešlo od súkromníka do rúk mesta. Prvé dni regulovaného parkovania robili obyvateľom a návštevníkom vrásky na čele. Pozrite si reportáž (5. 8.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
