Konflikt s bývalým vedením rezortu vnútra policajný prezident Štefan Hamran vysvetlil neschopnosťou zosúladiť vzájomné predstavy o fungovaní polície. „Policajný zbor neriadi minister vnútra, policajný zbor riadi policajný prezident,” vyhlásil.
Bývalý minister vnútra Ivan Šimko podľa Hamrana požadoval informácie o živom prípade. Polícia mu ich poskytla v rozsahu, v akom to umožnil vyšetrovateľ, hoci túto požiadavku považovali za nezvyčajnú. Šimko si následne Hamrana predvolal. Policajný prezident sa ale tohto stretnutia odmietol zúčastniť a zakázal to aj ďalším členom vedenia polície.
O aký prípad sa Šimko zaujímal Hamran odmietol konkretizovať. Informoval o tom však prezidentku aj premiéra Ódora.
Šéf policajnej inšpekcie Peter Juhás zasa opísal pokus Ivana Šimka zasahovať do personálnych nominácií na Úrade inšpekčnej služby. Kým Juhás žiadal riešenie nominácií na príslušnej úrovni, Šimko sa údajne pokúšal zastaviť vymenovanie Pavla Ďurku, vyšetrovateľa obvineného v kauze „čurillovci“, na post vedúceho inšpekcie.
Policajný prezident ďalej viní Šimka za naštrbovanie dôvery verejnosti v policajný zbor, a to najmä jeho komunikáciou na Facebooku. Vrátil sa pritom aj k prípadu vraždy v Dubnici nad Váhom.
Práve Šimkova kritika postupu polície v tomto prípade podľa Hamrana oslabila postavenie polície v očiach spoločnosti. Hamran tvrdí, že bývalý minister vnútra bol v tom čase na dovolenke, a nemal tak informácie k prípadu. Jeho reakciu označil za nešťastnú.
Policajný prezident tvrdí, že výhrady voči vedeniu rezortu vnútra formuloval premiérovi, prezidentke aj samotnému Šimkovi. Minister vnútra sa však podľa Hamrana ako jediný o dôvody, ktoré vedenie polície viedli k pohrozeniu výpoveďami, nezaujímal.
Hamran rázne odmietol politizáciu policajnej práce. Pripustil pritom, že polícia spadá pod politickú kontrolu - prostredníctvom zákonov a parlamentu.
Za svoju prioritu označil zachovanie princípu rozviazaných rúk a nezávislosti vyšetrovateľov. Vyzdvihol tiež schopnosť policajného zboru „udrieť do vlastných radov” a vyrovnať sa s korupciou aj na najvyšších miestach.
Napriek všetkému Hamran považuje diskusie s Ivanom Šimkom za korektné a vecné, pri lúčení si údajne podali ruky.
Na verejnosť sa spor bývalého ministra vnútra s vedením polície dostal začiatkom júla. Ivan Šimko vtedy na Facebooku kritizoval políciu a zasadzoval sa o jej užšie podriadenie politickej kontrole. Takmer dvadsiatka funkcionárov z čela polície vrátane šéfov NAKA a policajnej inšpekcie v reakcii na Šimkov status pohrozila výpoveďami.
Podľa premiéra Ódora však napätie medzi oboma stranami panovalo dlhšie. Verejná prestrelka bola údajne iba jeho vyvrcholením. „Dôvera medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a širokým vedením polície sa naštrbila natoľko, že sa ju napriek úsiliu mňa aj prezidentky nepodarilo obnoviť,” povedal v stredu (19. 7.) premiér.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
