Útoky šeliem na ľudí zalarmovali politikov aj poľnohospodárov. Poľovníci tvrdia, že situácia je už neúnosná a treba debatovať o regulovanom lovení a znížení medvedej populácie. Dodávajú, že preventívne opatrenia treba aj naďalej dodržiavať, ale regulácia je už nevyhnutná.
Ochranári zverejnili štúdiu, podľa ktorej máme na Slovensku zhruba 1200 medveďov. Poľovníci spustili kritiku a tvrdia, že odhady sú vzdialené realite. Podľa nich je na našom území tritisíc jedincov a podľa niektorých výpočtov dokonca až päťtisíc.
Podľa poľovníkov je situácia s medveďmi alarmujúca, pretože kolabuje mäkký turizmus, rušia sa detské tábory a zamestnanci v teréne sa boja chodiť do práce.
Viceprezident a hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák vysvetľuje, že štúdia Štátnej ochrany prírody má niekoľko nedostatkov.
Prvou je veľkosť vzorky. Ochranári vyzbierali dvetisíc genetických vzoriek, ktoré podrobili analýze. Niektoré vzorky sa opakovali, teda patrili jednému jedincovi a po „očistení“ dospeli k záveru, že jedincov je maximálne 1400.
Podľa Kaššáka však na stanovenie čísla 1400 treba aspoň tritisíc vzoriek DNA. K podobnému číslu sa dopracovali výskumníci aj v roku 2016.
Kaššák hovorí, že je málo pravdepodobné, že od roku 2016 počet medveďov nestúpol.
„Zdôrazňujeme, že za posledných 20 rokov sa areál výskytu medveďa hnedého zvýšil o 42 percent. To je známka toho, že počet medveďa nemôže stagnovať, ale logicky sa zvyšuje. Medvede by nemali iný dôvod sa rozširovať do nových lokalít,“ vysvetľuje poľovník.
Kritici vyčítajú štúdii aj to, že vzorky zbierali v okrajových areáloch výskytu a nie v centrálnej časti ako Vysoké a Nízke Tatry a že k zberu došlo mimo vegetačného obdobia, teda v čase, keď medvede „spia“.
Dodáva, že podľa matematického modelu a sčítania samíc a ich mláďat by počet medveďov na Slovensku mohol dosiahnuť až päťtisíc.
Poľovníci majú vlastné metódy sčítania zveri vrátane najväčších šeliem.
Poľovnícky hospodár má na starosti jeden revír, v ktorom celoročne pozoruje výskyt živočíchov. Priame pozorovania dopĺňajú aj fotopascami.
Podľa Kaššáka sa v jednom revíri zvyčajne za rok vyskytne jeden až dva, maximálne desať medveďov. Dodáva, že spočítavanie medveďov nie je také zložité, pretože sú rozpoznateľné jeden od druhého.
„Sú odlišné veľkostne alebo farebne. Medvedice zase majú rôzne počty mláďat. Takže nestáva sa, že by sme toho istého medveďa spočítali dvakrát,“ vysvetľuje Kaššák.
Situáciou s medveďmi sa zaoberali aj poslanci v parlamente. V poslednom období bolo zaznamenaných viacero stretov medveďa s človekom. V niektorých prípadoch došlo aj k vážnemu napadnutiu.
Na Slovensku sa medveď môže loviť len na výnimku, teda len jedinec, ktorý stratil plachosť a spôsobuje problémy. Poľovníci navrhujú, aby sa zmenil zákon a medveď sa mohol loviť kvótovo. To znamená, že poľovníci by každý rok odstrelili istý počet medveďov. Takto to funguje pri inej zveri, napríklad diviačej.
Veterina im určí, koľko diviakov musia odstreliť, aby napríklad znížili riziko šírenia afrického moru ošípaných.
Zmena legislatívy je však zdĺhavý proces, pretože musíme vychádzať z európskej smernice, podľa ktorej je medveď hnedý chránený.
Dovtedy poľovníci navrhujú, aby štát lepšie monitoroval výskyt problémových jedincov a povolil poľovníkom strieľať ich guľovými zbraňami.
„Samozrejme, nehovoríme, že zníženie počtu medveďov je jediné riešenie. Určite treba dodržiavať aj preventívne opatrenia, vyriešiť odpadky a podobne. Regulácia sa však teraz ukazuje ako nevyhnutná,“ dodáva Kaššák.
Nesúhlasí s kritikou, že medvede lákajú práve poľovníci svojimi vnadiskami. Tie ukladajú pre diviačiu zver. Kaššák vysvetľuje, že podľa pravidiel môžu na jedno vnadisko dať kilogram kukurice.
Pre medvede sú však podľa Kaššáka o veľa väčšie lákadlá dediny, kde im voňajú sliepky, ovocné sady či komposty. Do obcí by teda podľa neho chodili aj, keby poľovníci nezakladali lákadlá pre diviakov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
