Z medveďov sa stala veľká politická téma. Poslanci zvolali mimoriadnu schôdzu a do debaty sa zapojila aj prezidentka a generálny prokurátor. Ekológ vysvetľuje, že niekedy stačia aj banálne kroky na to, aby sme znížili riziko stretu so šelmou. Envirorezort však priznáva, že už aj Únia debatuje o uvoľnení pravidiel odstrelu.
Útoky medveďov na ľudí zburcovali parlament. Poslanci mimoriadne zasadnú a žiadajú vládu, aby sa šelmami začala vážnejšie zaoberať.
Ministra životného prostredia si do paláca zavolala aj prezidentka Zuzana Čaputová a pohoršený je aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Ekológ hovorí o zbytočnej panike a reaguje aj envirorezort.
Ekológ a aktivista Erik Baláž vysvetľuje, že medveď hnedý je chránený európskou legislatívou a naše zákony preto musia dodržiavať európsku smernicu. To však neznamená, že medveď nemôže byť za žiadnych okolností ulovený.
„Máme nastavené pravidlá, ako postupovať. Jedno z pravidiel je napríklad, že musíme poznať veľkosť populácie. Na to slúžia aj genetické výskumy. Vďaka nim vieme povedať, že lovom neohrozíme populáciu,“ hovorí Baláž.
Najdôležitejším pravidlom sú podľa neho preventívne opatrenia, ktoré majú predchádzať konfliktom.
„Odstrel sa môže vykonať vtedy, ak preventívne opatrenia nie sú účinné a hrozby sú veľké. Keď máme zdokumentované, že medveď chodí do obce pravidelne, urobili sa opatrenia, ktoré nefungujú a medveď sa vracia, vtedy sa môže odstreliť a na Slovensku sa to aj občas aj robí,“ konštatuje ekológ.
Štát však podľa neho má rezervy v preventívnych opatreniach a v komunikácii.
Po opakovanom útoku na farmára v obci Háj prišli rodinu podporiť farmári a poľnohospodári. Zvolali tlačovú konferenciu, kde tvrdo skritizovali ochranárov a štát. Preventívne opatrenia už podľa nich nestačia.
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček vyhlásil, že problém s medveďmi dlhodobo obmedzuje pri práci poľnohospodárov, farmárov aj lesníkov.
V neposlednom rade, v čase prázdnin a častejších návštev prírody aj s deťmi, podľa neho ohrozuje každého.
Taktiež hovorí, že práca zásahového tímu pre medveďa hnedého nie je efektívna. „Vytvorili sme si zásahový tím, ktorý nemá logiku, lebo iba upozorňuje na to, kde medvede sú a kam nemáme chodiť. Treba však prijať ráznejšie opatrenia,“ apeluje Štefček.
„Musíme postaviť život a bezpečnosť človeka nad ochranu šelmy,“ dodal.
Uviedol, že je na čase začať s veľkým lovom medveďov, aby sa dostali do stavu, že ich bude zhruba tisíc na našom území. Podľa Štefčeka je ich teraz až tritisíc.
Šéf eniverozertu Milan Chrenko to rázne odmietol. Hromadný lov podľa neho nie je v súlade so zákonom.
„Niekedy stačia úplne jednoduché veci. Človek má napríklad starý ovocný sad a medvede tam začnú chodiť. Stačí obrať ovocie a medvede tam prestanú chodiť, lebo tam nebudú mať už potravu. Niekedy stačia aj takéto banality,“ hovorí Baláž.
Ďalším príkladom sú smetné koše. Podľa Baláža v minulosti trápili medvede aj obce vo Vysokých Tatrách, ktoré tam chodili hľadať potravu medzi odpadkami.
Stojiská vymenili a väčšina medveďov si odvykla a prestala tam chodiť. Tie, ktoré si neodvykli, odstrelili a dnes tam už podľa ekológa problémy nemajú.
Ako ďalší príklad uvádza Demänovskú dolinu v 90.tych rokoch. „Boli tam vtedy bežné strety medveďov s ľuďmi a aj ich odstreľovali. Konflikty však pokračovali aj napriek lovu. Až keď vyriešili odpad v okolí reštaurácií a zariadení, situácia sa upokojila,“ vysvetľuje Baláž.
Situáciu nezlepšuje ani zbytočná byrokracia. Štát má nastavené kritéria, podľa ktorých prepláca ľuďom škody spôsobené šelmami. Podľa Baláža sú niekedy zbytočne prísne.
„Keď napríklad chováte voľne sa pasúce kravy, musia byť ohradené plotom zo štyroch drôtov. Ak máte natiahnuté len dva drôty, napadne ich medveď a príde kontrola, nepreplatia vám škodu. Niekedy je to zbytočne príliš prísne. Šelmy bežne nespôsobujú veľké škody, ale keď sa to niekomu stane a štát im to nepreplatí, tak miestni ľudia sú nahnevaní. Štát by sa mal viac snažiť riešiť problémy ľudí,“ dodáva Baláž.
Rezort životného prostredia potvrdzuje, že odstrel chráneného zvieraťa je možný len za istých okolností.
„Pre ilustráciu, legislatíva neplatí len na Slovensku. Pred mesiacom v Taliansku došlo k tragédii, kedy bežca usmrtil medveď. V krajine je približne 200 medveďov. Taliansky súd napríklad neumožnil usmrtiť problémového jedinca,“ uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
Priznáva, že v Európe už prebieha diskusia o znížení miery ochrany. „Ministerstvo sa nebráni rokovaniam na európskej úrovni o zmene legislatívy EÚ, ale tento postup považuje za časovo náročný a preto preferuje prijímanie okamžitých opatrení v rámci platnej európskej legislatívy,“ konštatuje Ferenčák.
Ekológ Baláž hovorí, že ľudia sa určite nemusia báť chodiť do lesa. Oveľa väčšie riziko podľa neho predstavujú kliešte alebo pošmyknutia a pády v horách. Horská služba napríklad vlani zaznamenala 50 úmrtí a ani jedno nesúviselo s útokom medveďov.
Radí, aby ste v lese nemali pusteného na voľno psa a aby ste sa nahlas rozprávali. To sú opatrenia, ktoré zmiernia už aj tak nízke riziko stretu s medveďom.
Politici, ktorí medveďmi strašia a zvolávajú mimoriadnu schôdzu parlamentu podľa Baláža iba cielene vyvolávajú strach.
„Strach funguje veľmi dobre a motivuje voličov. Vystrašíme vás migrantmi, LGBTI ľuďmi alebo medveďmi a potom povieme: My vás pred nimi ochránime a vystrieľame polovicu medveďov, ale reálne to nepomôže“ dodáva aktivista.
Poslanci vyzývajú ministra, aby v Bruseli vyrokoval zmenu legislatívy. Chcú, aby odstrel medveďa už nebol povolený len na základe výnimiek, ale podľa kvót, ktoré by presne stanovili, koľko medveďov máme mať na našom území.
Poslanec Filip Kuffa inicioval mimoriadne zasadnutie parlamentu. Žiada vládu, aby riešila situáciu s medveďmi (16. 7.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
