Ak žijete v Bratislave, či už ako prisťahovalec alebo domáci, určite ste sa stretli s výrokom, že pre Bratislavčana sa východ začína už výpadovkou na Senec. Znieť to môže rôzne, pre jednu i druhú stranu, a odkazovať to má na rozdielnosť i nevraživosť medzi Bratislavou a zvyškom krajiny. Aké podoby táto rivalita môže mať?
Najznámejšie sú asi narážky, že ľudia z iných častí Slovenska Bratislavčanom v hlavnom meste kradnú prácu, alebo, naopak, že Bratislavčania sa „povyšujú nad ostatnými“. Vzájomná nevraživosť, či už ako stále prítomná realita alebo ojedinelý jav, sa však môže prejaviť aj inak.
Martin (30), ktorý do Bratislavy prišiel pred rokmi za prácou, si na svojom aute s prešovskou ŠPZ našiel rozliaty kompót. Nešlo o prvé a jediné prekvapenie, ktoré na svojom vozidle, zaparkovanom na bratislavskom sídlisku, ráno pred odjazdom do práce zbadal.
Rado (42) z Oravy sa stal dokonca svedkom toho, ako žena kľúčom poškriabala zaparkované auto pri obytnom dome v blízkosti Račianskeho mýta s bardejovskou značkou.
„Práve som otváral okno a žena, asi 50-ročná, parkovala svoje auto. Nešlo jej to pozdĺžne, zaparkovala teda ďalej,“ uviedol. Potom mala žena vystúpiť a s kľúčom v ruke idúc okolo auta Bardejovčana ťahala čiaru po boku auta.
„Najskôr si človek pomyslí, že medzi sebou asi niečo majú,“ hovorí ku konaniu ženy. O pár minút však zišiel dole s odpadkovým košom a pani videl zhovárať sa s inou ženou.
„Tak som sa jej išiel opýtať, prečo to auto poškrabala,“ dodáva k príhode Rado. Žena najskôr mlčala, potom čin poprela.
Narážky Bratislavčanov voči „prisťahovalcom“, alebo všeobecne voči zvyšku Slovenska a naopak, sa týkajú šoférovania, centralizácie aj nerovnosti príležitostí, dokonca i zaberania zelene.
„Keď vidím pred sebou auto, ktoré absolútne nepoužíva smerovky, väčšinou si potom všimnem, že, aha, je z Bratislavy,“ uviedol so smiechom Michal.
Mnoho opýtaných si myslí, že Bratislavčania sa správajú nadradene, no ešte viac z nich však v tomto prípade hovorí o „Bratislavčanoch“, ktorí sa do hlavného mesta prisťahovali pred niekoľkými rokmi a získali tu trvalé bydlisko.
„Rodení Bratislavčania sa tak nesprávajú, väčšinou sú to tí, ktorí sa tam usadili nedávno z nejakého zapadnutého kúta a myslia si, že sú čosi viac,“ konštatuje východniarka Anna s tým, že s Bratislavčanmi má len dobré skúsenosti.
Bratislavčanka Helena to však tak pozitívne nevidí. Podľa nej pre prisťahovalcov z iných častí Slovenska sa v Bratislave musí viac stavať. „Zaberajú nám tu zeleň, kvôli nim je tu stavebný boom, prehusťujú sa cesty, zaberajú parkoviská a sťahujú sa sem aj bezdomovci z iných kútov Slovenska, čím nám zhoršujú kvalitu životného prostredia.“
Ľudia poukazujú na to, že nevraživosť a pocit nerovnosti spôsobuje aj vláda a tiež nie rovnaké možnosti na celom území krajiny. „V rámci pobočiek jednej firmy majú (v Bratislave) vyššie platy ako pobočka v inom meste,“ hovorí Michal s tým, že poukazuje aj na prioritu stavby ciest.
„Tým, že je vláda situovaná len v okrese Bratislava, tak zvysoka kašlú na dopravnú infraštruktúru na Kysuciach a Strečne – Ružomberku, čo má vplyv v podstate na celé Slovensko.“
Podľa sociologičky a výkonnej riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvie Porubänovej posmešky, podceňovanie až nenávisť, ktoré sú pociťované a komunikované medzi ľuďmi pochádzajúcimi, respektíve žijúcimi v rozdielnych lokalitách, regiónoch, krajoch jedného štátu, vonkoncom nie sú prítomné iba na Slovensku.
„Práve naopak, ide o fenomén, ktorý je známy prakticky kdekoľvek na svete. Čo, samozrejme, neospravedlňuje ani nelegitimizuje dôsledky, ktoré síce môžu byť aj komické, no často sú pre tých, ktorých sa bezprostredne dotýkajú, nepríjemné a obťažujúce."
Podľa Porubänovej v prípade, že ide len o rovinu vtipkovania, vzájomného doberania sa, nemá zmysel pátrať po súvislostiach a dôvodoch vzniku spomínaných reakcií. Dá sa však predpokladať, že podobné „sváry“ vznikali historicky a kultúrne v dôsledku nerovnakých životných podmienok a príležitostí, teda aj ako prejav vnímanej nespravodlivosti, žiarlivosti, závisti.
Dopomôcť k tomu, aby tieto prejavy nesympatie z našej spoločnosti vymizli, by mohla väčšia vyrovnanosť rozdielov medzi jednotlivými oblasťami Slovenska.
„S vyrovnávaním regionálnych rozdielov by teoreticky agresia podobných nevraživostí mala strácať svoju živnú pôdu, ale skôr si myslím, že v tomto prípade bude naďalej fungovať zotrvačnosť predsudkov," dodáva sociologička.
Hovoria mu mesto schodov. Málokde ich nájdeme toľko, ako v Ružomberku. Školské schody sa dostali aj na slovenskú bankovku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
