Slovensko sa chytá do vlastnej pasce. Školám chýbajú tisíce učiteľov, na druhej strane učia aj takí, ktorí veria hoaxom a šíria dezinformácie. To je aj prípad Milana Laurinca. Konšpirátor učí slovenčinu na bratislavskej strednej škole. To je zrejme len špička ľadovca. Otázne je, v koľkých prípadoch riaditelia radšej prižmúria oko, akoby o učiteľa prišli.
Tohtoročné maturity ukázali, ako to vyzerá v praxi. V komisii bol Milan Laurinec, člen Občianskeho tribunálu.
„Z môjho pohľadu to je to úplne konšpirátorské dno. To sú ľudia, čo tu roky rozprávajú o tom, že Slovenská republika neexistuje, to sú ľudia, čo spochybňovali covid,“ uviedol odborník na dezinformácie Denníka N Vladimír Šnídl.
Milan Laurinec sa ale necíti ako dezinformátor a šíriteľ hoaxov.
„No rozhodne nie. Ja by som ich ani nedezinformoval, keby som im povedalo o tom, že trebárs Čaputová je nelegálna, to by som neklamal, ale nemienim to s nimi riešiť,“ povedal Laurinec.
Škola nezisťuje, čo robia učitelia na sociálnych sieťach. Dôchodcu zobrali, pretože nevedeli nájsť slovenčinára. To môže byť pre niektorých riaditeľov argument na prižmúrenie oka.
„V Bratislavskom kraji sú stovky neobsadených miest, tým pádom školy ako každý iný zamestnávateľ potrebuje ľudí a tým pádom robím s takými ľuďmi ako mám,“ uviedol minister školstva úradníckej vlády Daniel Bútora.
„Je na zvážení riaditeľa, aby si dal priority pri výberovom konaní a neznížil sa na to, že nemám učiteľovˇ, tak zoberiem každého. Rozumný riaditeľ sa pýta na základe životopisu predchádzajúceho zamestnávateľa, niektorí si aj vyžiadavajú posudky z predchádzajúceho zamestnania,“ povedala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľka Základnej školy Karloveská v Bratislave Eva Horníková.
Tie sú zväčša o kvalifikácii a konšpirátora nemusia odhaliť. Vysporiadať sa s takýmto zamestnancom je komplikované. Jednou možnosťou je upraviť v pracovnom poriadku, aké konanie je už za čiarou.
„Je na zamestnávateľovi, čo bude považovať za závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorých môže vyvodiť pracovnoprávne následky, ako napríklad výpoveď. Avšak v prípade sporu je dôkazné bremeno na jeho strane,“ povedali nám z inšpektorátu práce.
Škola teda musí dokázať, že učiteľ šíril dezinformácie. Problém je, že žiaden zákon nehovorí, čo je to dezinformácia.
„Dezinformácie na Slovensku sú vlastne legálne, lebo nikto nebol právoplatne odsúdený dokonca aj za zdieľanie zdravotníckych dezinformácií - tu sa roky šíri, že rakovinu môžete vyliečiť púpavou,“ dodal Šnídl.
Najľahšia cesta, ako zo škôl dostať konšpirátorov, je do školy ich vôbec nepustiť. Riaditelia by si mali preklepnúť uchádzača aj na internete. Ak by to urobili v prípade Milana Laurinca, ľahko by zistili, o koho ide.
„To preklepnutie online je taká neformálna, ale veľmi efektívna cesta. My sa stretneme k tomu s pani hlavnou školskou inšpektorkou, k tomu prípadu, aby sme sa pozreli, čo sa s tým dá robiť,“ upozornil Bútora.
Minister ale dodáva, že netreba čakať zázračnú reguláciu zhora. Riaditelia musia poznať ľudí vo svojom tíme a všímavejší by mali byť aj kolegovia v zborovni.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
