Sezóna komárov je tu. Každoročne nám tento hmyz s príchodom teplejšieho počasia znepríjemňuje život a inak to zrejme nebude ani tento rok. Tradične je z hľadiska komárov najkritickejšou oblasťou Bratislava a jej okolie. Tam už začali s likvidáciou miliónov lariev.
Aktuálne počasie praje takzvaným záplavovým komárom. Tie majú vajíčka, ktoré prežívajú v suchej pôde aj roky a čakajú na príval vody. Práve táto skupina spôsobuje kalamity.
To, do akej miery nás budú komáre trápiť, priblížila Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Počet záplavových komárov začína byť kritický. Môžu za to záplavy, ale aj návalové dažde, kedy sa voda nestíha vsiaknuť do pôdy, prípade odtekať. Vo všeobecnosti má väčšina druhov komárov rada teplo a vlhko,“ povedala Čabanová pre TVNOVINY.sk.
Počet komárov tak bude závisieť najmä od počasia. Klesať bude v prípade teplého a suchého leta. Komplikáciou však môžu byť podľa odborníčky búrky, pretože vysušená pôda ešte horšie vsakuje veľké množstvo vody.
„Keďže sa búrky a dažde vyskytli v už teplejších mesiacoch roka, aktuálne podmienky sú pre nich priaznivé,“ uviedla odborníčka.
Oblasťou, ktorú komáre zvyknú trápiť najviac, býva pravidelne hlavné mesto a jeho okolie. Čo za to môže?
„Problémom Bratislavy a Záhoria je práve vyhovujúce prostredie pre výskyt záplavových komárov. Morava sa každoročne vylieva a vytvára tak jednu z najväčších záplavových oblastí v strednej Európe. Bratislava svojím spôsobom dopláca na vplyv oboch riek – Moravy a Dunaja a jeho mŕtvych ramien,“ vysvetlila Čabanová.
V Bratislave sa v posledných týždňoch venujú likvidovaniu lariev komárov prostredníctvom larvicídu BTI. Ten sa získava z baktérie žijúcej v pôde a eliminuje larvy komárov, no pre ostatné živočíchy nie je škodlivý. Informujú o tom na svojej stránke dobrovoľníci z organizácie Lovci komárov, ktorí majú na starosti zásahy proti komárom v Bratislave.
Zásahy trvajú od marca, keď monitoring odhalil prvé aktívne liahniská, uviedlo mesto na sociálnej sieti. Na rozsiahlych vodných plochách s minimom stromov využívajú helikoptéry a drony, v ťažšie dostupných a zarastených terénoch zas aplikujú granulát larvicídu BTI z člnov.
„Pozemné zásahy v týchto dňoch prebiehajú v Podunajských Biskupiciach, Petržalke, Jarovciach, Rusovciach, Devíne, Novom Meste v lokalite pri Železnej studničke či nad Račou,“ informuje mesto.
Situáciu však komplikuje to, že aktívne liahniská sa nachádzajú aj mimo územia Bratislavy, kde magistrát nemôže zasahovať. Komáre z okolia sa tak môžu dostať do mesta.
Navyše v záplavových územiach sa nachádzajú aj niektoré plochy s najvyšším stupňom ochrany, kde nie je povolené zasahovať larvicídom BTI.
Aj odborníčka na komáre Viktória Čabanová vidí ako primárny spôsob boja proti komárom elimináciu lariev. Dôležitý je podľa nej správny manažment.
„V neposlednom rade musia byť tieto zásahy harmonizované. Inak do ošetrenej Bratislavy doletia záplavové komáre zo Záhoria a naopak,“ vysvetlila.
Čabanová si uvedomuje, že pracovať odborne a koordinovane je náročné. Slovensko si však môže brať príklad z iných európskych krajín.
„Nie je to nereálne a prináša to požadované výsledky. Na Slovensku sa ešte musíme naučiť takto pracovať,“ povedala odborníčka.
Likvidácia lariev je kľúčová aj preto, lebo s dospelými komármi sa bojuje ťažko. „Nemožno sa spamätať už keď je stav neúnosný a komáre sú vyliahnuté,“ zdôraznila Čabanová.
Je známe, že komáre sú prenášačmi rôznych vírusov a chorôb. Na Slovensku sa vyskytuje zhruba 60 druhov komárov.
„Práve najbežnejší komár, Culex pipiens sensu lato, ktorý patrí medzi domové komáre, a vyskytuje sa vďaka našej činnosti počas celého roka v našej tesnej blízkosti, je prenášačom západonílskeho vírusu, ktorý spôsobuje západonílsku horúčku,“ tvrdí Čabanová.
Tento vírus sa každoročne vyskytuje aj u nás, najčastejšie v južnej časti Slovenska – v Bratislave, v okresoch Komárno a Lučenec, ale aj v okolí Košíc.
Momentálne na Slovensku evidujú tri prípady nákazy západonílskym vírusom a do konca roka ich zrejme pribudne. Podľa vedkyne však nie je dôvod na paniku. Väčšina infekcií je totiž asymptomatická a množstvo ľudí si ani nemusí všimnúť, že nejaké ochorenie prekonali.
Väčšie nebezpečenstvo by mohli predstavovať nové tropické patogény. Tie k nám môžu doraziť „na krídlach“ inváznych komárov, ktoré k nám prichádzajú v dôsledku klimatickej zmeny.
Za príklad dala Čabanová vírusy dengue a chikungunya, ktoré spôsobujú horúčky.
„Keďže sa invázne druhy komárov vyskytujú aj u nás a ďalšie k nám prenikajú z okolitých krajín, musíme sa pripraviť aj na príchod nových patogénov,“ uzavrela odborníčka.
Obyvateľov obcí pri rieke Morava komáre „žerú“ už teraz. Viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
